Tohtoročný záujem bol sústredený na Západné Tatry a počas pobytu bolo cieľom prejsť čo najviac z tohto nevšedného pohoria. Úvod projektu bol poznačený smutnou udalosťou, keď jeden z účastníkov zahynul pri nešťastnej dopravnej nehode a druhý sa nepríjemne zranil. V deň pred začiatkom pobytu sa na spoločnom stretnutí účastníci dohodli, že vzhľadom na rozpracovanosť projektu sa tento i napriek nešťastným okolnostiam uskutoční, pričom sa vybraní účastníci zúčastnia poslednej rozlúčky so zosnulým Romanom Pagáčom a ostatní vzdajú poslednú úctu svojmu rovestníkovi po skončení pobytu.



Presun účastníkov do miesta pobytu prebehol podľa naplánovaného harmonogramu. Vlaky i autobusy nadväzovali na seba bez dlhého čakania, autobus doviezol účastníkov až do Pribyliny. Odtiaľ už museli účastníci "po svojich" asi 5 km až k ústiu Račkovej dliny, kde boli ubytovaní v horskom hoteli Akademik.



V sobotu pred obedom už boli účastníci na mieste. Hotel Akademik svojim vybavením iste nepatrí k tatranskej elite, jeho vybavenie je však primerané cene, ktorú účastníci za ubytovanie a stravu zaplatili. Večer sa na terase hotela uskutočnilo informačné stretnutie účastníkov (dolu), ktorí boli oboznámení s časovým harmonogramom pobytu.  Neskoro večer dorazili i poslední traja účastníci, ktorých v obci zdržal futbalový zápas.

V pondelok ráno o 6:00 začala prvá vysokohorská túra. Výstup na Bystrú bola náročná, celodenná, vysokohorská túra s veľkým prevýšením 1292,3 m. Pozdĺžny profil Bystrej doliny je charakteristický niekoľkými strmými výstupmi. Zostup Račkovou dolinou je technicky nenáročný avšak pomerne dlhý.

Túra sa začala v mieste ubytovania (horský hotel Akademik). Po červenej Tatranskej magistrále prešli účastníci k žlto značkovanému chodníku, smerujúcemu na Bystrú (hore). Za križovatkou pokračovali ďalej po žltej značke, kde chodník stúpa k ústiu Bystrej doliny. Tu sa nachádza drevený prístrešok vhodný na oddych. Bystrá dolina je jedna z mála dolín v Západných Tatrách, ktorá nesiaha až po hlavný hrebeň. Nakoľko nebola zaľadnená do takej miery ako doliny s ňou susediace (Račková, Kamenistá), jej pozdĺžny profil je menej vyrovnaný a typický niekoľkými strmými úsekmi. V alpínskom pásme museli účastníci zdolať početné strmé serpentíny, ktoré ich doviedli až na skalnatý hrebeň Kobyly (1974 m.n.m., snímka dolu).

Najnamáhavejšia časť výstupu turistov odmenila krásnym výhľadom na ľadovcový kotol pod vrcholom Bystrej s dvoma Bystrými plesami (1878,8 m.n.m.), na vedľajšej terase sa pod stenami Grúňu a Nižnej Bystrej (2162,3 m.n.m.) vyníma Anitino očko (1837 m.n.m.). Zvyšný výstup na vrchol Bystrej (2248,4 m.n.m.) pokračoval po hrebeni (snímka hore) a bol pomerne nenáročný a rýchly.
Najvyšší vrchol Západných Tatier ponúka rozhľad na všetky svetové strany. Zaujímavé sú pohľady do hlbokej Račkovej doliny, či na impozantný masív Kriváňa na východe, ktorému sa zvykne hovoriť aj „vstupná brána do Vysokých Tatier". Ešte snímka na pamiatku, a šlo sa ďalej. 

            Túra pokračovala šikmým traverzom po modrej značke smerom k Bystrému sedlu (1946,4 m.n.m.). Odtiaľ účastníci pokračovali ďalej po modrej značke zostupom do Gáborovej doliny (snímka dolu). Prešli Gáborovou dolinou, po zelenej značke, a po polhodine dorazili ku križovatke so žltou značkou, ktorá vedie Račkovou dolinou. Prechod viedol ďalej Račkovou dolinou až na Nižnú lúku, odtiaľ po modrej a neskôr po červenej až do horského hotela Akademik. Program prvej túry tak naplnili účastníci podľa predpokladu projektu.

Viac fotografií z pondelka...

Tretí deň pobytu - utorok - mal patriť oddychu. Skoro ráno sa vrátila do obce časť účastníkov (snímka dolu), ktorá mala zastupovať všetkých účastníkov pobytu na poslednej rozlúčke s Romanom Pagáčom. Zostávajúci účastníci predpoludním navštívili Múzeum liptovskej dediny v Pribyline (snímka hore).