Obsah

Najstaršia história

Výhodná poloha obce v blízkosti vodných tokov, lesných plôch a možnosť obrábať pôdu, to všetko boli určujúce činitele pre usídlenie ľudí na terajšom území obce v dobe, keď človek len začínal objavovať krajinu a postupne sa v nej usadzoval natrvalo.

Priame doklady o pobyte človeka v najstaršom a najdlhšom období vývoja človeka – paleolite máme z Velčíc. Doklady o pobyte človeka v okolitých obciach naznačujú, že hustota osídlenia v našej oblasti v paleolite bola pomerne veľká. Bolo to v období mladšieho úseku paleolitu, asi 32 000 rokov pred Kr. až 23 000 rokov pred Kr., kedy sa v odbornej literatúre ako jedna z kultúr mladého paleolitu uvádza gravettien. Nálezy štiepaných kamenných nástrojov z Velčíc a ostatných považských lokalít sú vyrobené z pestrofarebných rádiolaritov. Boli to jediné nástroje, ktorými bol človek schopný zadovážiť si mäsitú potravu, odev, bývanie. Popri kameni sa využívala aj kosť a rohovina.

Obdobie najstarších roľníkov – neolit zastúpené nemáme. Na Strednom považí je len málo miest, kde môžeme prvých roľníkov a stopy ich pobytu sledovať. V období eneolitu boli roľnícke usadlosti početnejšie, polia obrábali brúsenými kamennými sekeromlatmi veľkých rozmerov. Dokonale opracovaný exemplár sa našiel na rozhraní Chocholnej a Velčíc, jeho dĺžka je 22,5 cm. Patrí do obdobia eneolitu, ktorý je vymedzený rokmi 3000 až 2000 pred Kr.

Zaujímavým nálezom z Malej Chocholnej, pravdepodobne z uvedeného obdobia je nedokončený kamenný výrobok obdĺžnikového tvaru, ktorý má približne v strede nedokončený vŕtaný krihový otvor, dĺžka je 10,5 cm. Z neznámeho dôvodu výrobca nástroj nedohotovil.

Kedy prišiel ľud doby bronzovej do dnešnej obce nevieme, konkrétne doklady máme až z neskorej doby bronzovej až počiatkov doby železnej. Vtedy tu sídlil ľud lužickej kultúry popolnicových polí známy svojimi dokonalými výrobkami z bronzu, nádherne zdobenou keramikou a celkove vyspelou kultúrou napriek tomu, že to bolo obdobie ešte stále praveké. Lužický ľud bol roľníckopastiersky, svojich mŕtvych pochovával žiarovým spôsobom, žil v nížinných osadách, ale aj v centrálnych opevnených hradiskách.

Takmer tisícročné trvanie lužickej kultúry (1 300 rokov pred Kr. až 500 rokov pred Kr.) zanechalo bohaté pamiatky aj na Považí. Z Chocholnej sú známe nálezy lužickej kultúry z literatúry za I. ČSR, kde sa uvádza pohrebisko z lokality Podhradie, odkiaľ bola do múzea v Trenčíne odovzdaná nádoba zdobená jednoduchou plastickou výzdobou. Malá nádobka zdobená zvislým žliabkovaním a niekoľko zlomkov keramiky sú tiež z uvedeného náleziska.
V roku 1962 bola v Podhradí opäť objavená nádoba prikrytá dvojuchou misou. Nepochybne išlo o popolnicový hrob v nádobe, veľmi vzácny pre najstaršie dejiny obce, žiaľ obyvatelia obce nie vždy venovali týmto pamiatkam náležitú pozornosť. Len náhodou sa do zbierok dostala bronzová ihlica z hrobu v Podhradí, na ktorú upozornil býv. riaditeľ školy v Chocholnej G. Ábel.

Ďalšia, a dúfajme že nie posledná fáza objavov sa realizovala od roku 1982, kedy sa v intraviláne pri stavbe narazilo na ďalšie žiarové hroby lužickej kultúry. Celkom bolo postupne odkrytých a zdokumentovaných päť až sedem hrobových celkov. Hroby možno charakterizovať ako bohaté vzhľadom na množstvo keramiky, ktoré obsahovali, ale najmä bronzových predmetov, ktoré boli stále vzácnym šperkom. Boli to ihlice, používané na spínanie odevu, ktorých hlavice boli variabilne tvarované. V uvedených hroboch bola ihlica s dvojkuželovitou hlavicou, s hlavicou stočenou do očka, s pečatidlovou hlavicou. Posledná ihlica je zdobená jemným rytým šrafovaním. Okrem ihlíc sa v jednom z hrobov našli bronzové nášivky na textil alebo kožu.

Ako popolnica slúžila prevažne amforová nádoba, niekedy prikrytá dvojuchou misou. Okolo popolnice stáli ďalšie nádoby, v ktorých bola pôvodne potrava, menších i väčších rozmerov, zdobené aj jednoduché. Úprave povrchu sa v niektorých prípadoch venovala veľká pozornosť, boli napríklad tuhované a leštené do kovového lesku. Našla sa tiež keramika menej kvalitne vypálená, určená len pre pohrebné účely. Zatiaľ čo lesk tuhovaného a lešteného povrchu dával nádobám osobitú pôsobivosť pri pohrebných, snáď v noci uskutočňovaných obradoch, menej dekoratívna keramika slúžila len ako doplnok a potrebná súčasť. Urny a ďalšie milodary v hroboch slabšie vypálené nie sú teda známkou úpadku hrnčiarstva, ako by sa mohlo zdať. So zmenenými názormi na posmrtný život, ktoré sa odrazili v žiarovom spôsobe pochovávania si človek hlbšie uvedomoval symbolické poslanie tejto rituálnej keramiky a prispôsobil mu kvalitu.

Z archeologických nálezov si zaslúžia našu pozornosť poklady mincí, ktoré sa v obci našli, bez bližších okolností nálezu. V roku 1924 bol v Chocholnej nájdený hromadný nález zlatých mincí. Mince sú neurčené a dnes už bez možnosti ich získania. Okolo roku 1961, za bližšie neznámych okolností sa v Chocholnej našlo väčšie množstvo strieborných mincí, z ktorých sa SNM v Bratislave podarilo získať iba dva kusy: Uhorsko, toliare po roku 1621 – Gabriel Bethlen, Kremnická mincovňa.