Podľa slovníka cudzích slov je diskriminácia najmä zaujaté neuznávanie rovnosti, resp. rozlišovanie osôb pri priznávaní práv, výhod a pod. Z Vašich slov mi však nie je jasné, koho vlastne podľa Vášho názoru naše VZN č. 3/2009 diskriminuje - rodiny s deťmi, alebo domácnosť s jedným občanom?

Bežne sa výška poplatku stanovuje dvoma spôsobmi, podľa toho, či je v obci zavedený množstvový zber alebo nie je.

Tam, kde je zavedený množstvový zber, vypočíta sa poplatok ako súčin frekvencie vývozov, sadzby a objemu zbernej nádoby. Jednoduchšie povedané, koľkokrát je majiteľovi domu vyvezená popolnica, toľkokrát za ňu zaplatí stanovený poplatok.

Kde nie je v obci zavedený množstvový zber, vypočíta sa spravidla poplatok za príslušnú domácnosť ako súčin stanovenej sadzby (za jednu osobu) a počtu osôb žijúcich v domácnosti. Takto stanovený poplatok sa zvyšuje násobkom podľa počtu popolníc, ktoré domácnosť oficiálne používa.

Každý z týchto spôsobov stanovenia poplatku má svoje pozitívne i negatívne vlastnosti.

Poplatok pri množstvovom zbere je spravodlivejší voči poplatníkom a tiež v úzkej súčinnosti so zavedeným separovaným zberom odpadov motivuje k znižovaniu množstva odpadu.
Negatívom je, že nevhodne určený poplatok motivuje k nelegálnemu zbavovaniu sa odpadu nežiaducim spôsobom (do cudzích smetných nádob, do odpadkových košov na zastávkach, v meste alebo na vytvárané nepovolené (čierne) skládky). Množstvový zber je tiež veľmi náročný na organizáciu a prevádzkovanie.

Stanovenie poplatku tam, kde nie je zavedený množstvový zber je oveľa jednoduchšie. Základná sadzba sa vynásobí príslušným počtom osôb v nehnuteľnosti, prípadne počtom používaných nádob, uplatnia sa úľavy a hotovo. Ľahšie je i nastavenie základnej sadzby tak, aby výsledná získaná suma na poplatkoch pokrývala náklady obce na likvidáciu odpadu. Raz ročne sa poplatok vyberie od poplatníka a celý rok má správny orgán pokoj.
Negatívom je výrazná demotivácia poplatníkov znižovať množstvo svojho odpadu a využívať zavedený separovaný zber. Ak hľadáme prvky diskriminácie, práve takto stanovený poplatok diskriminuje tých, ktorí sa snažia znižovať svoj odpad a dôsledne separovať, a umožňuje ostatným nezodpovedne produkovať odpad bez ohľadu na jeho množstvo a úroveň jeho separácie.

Pred mnohými rokmi sme pri zavedení množstvového zberu a tým spojeného stanovenia poplatku za komunálne odpady zvažovali všetky vyššie uvedené okolnosti. Mali sme vážny úmysel zaviesť množstvový zber, ale pri súčasnom stave techniky zberu nám táto neumožňovala odpad vážiť ani presne zistiť jeho objem. Pri konzultáciách o zavedení množstvového zberu sme boli varovaní pred použitím iba množstvového poplatku (za vývoz jednej popolnice), ktorý - ak je vysoký - môže priniesť výrazné zvýšenie zbavovania sa odpadu nežiaducim spôsobom. Ako riešenie bola použitá nakoniec kombinácia základného (paušálneho poplatku) a množstvového poplatku formou známky na vývoz jednej popolnice.

Podľa aktuálneho VZN zaplatí domácnosť, v ktorej je na trvalý pobyt prihlásená jedna osoba základný (paušálny) ročný poplatok 24€. Ide o poplatok, viažuci sa k jednej popolnici (to je základná jednotka množstva odpadov, iné nádoby v obci nepoužívame). V prípade, že domácnosť má viac popolníc, tento poplatok sa násobí počtom popolníc.
Ak je v domácnosti prihlásených na trvalý pobyt viac osôb, poplatok sa zvyšuje: 32€ (2 osoby), 40€ (3 osoby), 48€(4 osoby) a 56€ (5 a viac osôb). Že sa poplatok s počtom osôb zvyšuje mi pripadá logické, lebo to vychádza z reálneho predpokladu, že viac osôb vyprodukuje aj viac odpadu. Na tomto postupe nevidím nič diskriminujúce. Spôsob výpočtu tejto časti poplatku je použitý podobne ako vtedy, keď sa neuplatňuje množstvový zber.

Rozdiel v množstve vyprodukovaného odpadu sa prejaví v známkovom spôsobe zberu častejším vývozom popolnice, čím je počet osôb v domácnosti vyšší. Dôvodne sa predpokladá, že domácnosť s jednou osobou si dá počas roka vyviesť menej popolníc ako domácnosti s väčším počtom členov. Táto skutočnosť je zohľadnená v základnom poplatku, ale prejaví sa i vyšším počtom použitých známok. Hodnota použitých známok za rok tak tvorí druhú časť poplatku, pričom je však poplatok za vývoz jednej popolnice rovnaký pre každého. Známku musia použiť napr. i škola a škôlka, lebo jej použitie je prostriedkom výchovy k znižovaniu množstva odpadov a zvyšovaniu ich separácie.

Diskrimináciu môžeme považovať za nevhodný jav tam, kde ide o neopodstatnené a bezdôvodné, ba dokonca účelové neuznávanie rovnosti s cieľom niekoho úmyselne poškodiť alebo naopak - zvýhodniť. Z tohto pohľadu v stanovení poplatkov žiadnu diskrimináciu nenachádzam, a už vôbec nie diskrimináciu rodín s deťmi.

V mnohých okolitých obciach je výška poplatku stanovená priamym násobkom počtu osôb v domácnosti a určeného základného poplatku za jednu osobu (aritmetický rad). V našej obci základná sadzba aritmetickým radom nerastie, stúpa niečo pomalšie. Zohľadňuje sa tak predpoklad, že dve osoby nevyprodukujú dva krát viac odpadu ako jedna, ale niečo menej. Tento spôsob rodiny s deťmi v porovnaní s ostatnými nediskriminuje, skôr naopak.

Z čoho pozostáva a ako sa určuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je popísané v článku VIII. predmetného VZN č. 3/2009. Pre rok 2010 sú stanovené základné poplatky výrazne vyššie oproti roku 2009, keď bolo potrebné prispôsobiť ich veľa rokov rovnakú výšku neustále stúpajúcim nákladom obce na likvidáciu odpadu. I tak celkový očakávaný príjem z poplatkov za rok 2010 nepokryje náklady, ktoré obec ročne vynakladá na vývoz a uloženie odpadov.

Naviac je v predmetnom VZN počítané s možným výrazným znížením základnej sadzby za predpokladu splnenia podmienok, zameraných na správne narábanie s odpadmi a ich zodpovednú separáciu. Na presnom znení podmienok práve pracujeme.

Stanovenie poplatku za odpady nie je jednoduché, a ako každý poplatok je z pohľadu občana často prijímaný s nevôľou. Napriek tomu mám za to, že i po zvýšení je súčasný poplatok za odpady v našej obci nižší alebo porovnateľný s okolitými obcami. Rozdielnu výšku základnej sadzby podľa počtu osôb v domácnosti považujem za odôvodnenú a považovať ju za diskriminačnú nevidím dôvod. Rovnako ako spájať takto stanovené poplatky s porušovaním Ústavy a zákonov SR.

Ospravedlňujem sa za obšírnu odpoveď, mám však za to, že pri Vašej otázke ste mylne uplatnili princípy tvorby poplatku pri množstvovom zbere na tej časti nášho poplatku, ktorá takýto charakter nemá. Prejavom množstvového zberu je druhá časť poplatku - známka na vývoz jednej popolnice - a tá je pre každého rovnaká.

ing. Ľubomír Škriečka, starosta obce