Je príznačné, že pomenovať problém a určiť "vinníkov" je často oveľa ľahšie a stručnejšie, ako hľadať či nájsť riešenie:

1. Stále budem trvať na svojom, že je vinou nás všetkých, že dovolíme pár darebákom ničiť verejný majetok. Nech mi je odpustené, ak krivo obviňujem... ale neverím nikomu, kto tvrdí... „nepoznám ich"... je to lacná výhovorka. Ak nie ja, pozná ich spolusediaci, ak nie ten, opýtam sa detí... ak nie po mene, tak poznám z videnia.. a meno už sa zistí.. ak je vôľa. Kde je vôľa, tam je cesta... A kde nie je... nepoznám ani vlastné dieťa. Mám za to, že práve tí najväčší darebáci sú neustále na ulici a verejnosti sú veľmi dobre známi. Smejú sa nám do tváre, lebo vedia, že ich nikto..."nepozná podľa mena".   

2. Pre mladých sa snažíme robiť to, čo by ich mohlo zaujať. Nemáme to robiť? Ak nie obce, kto pre nich cez prázdniny niečo robí? Práve pre tých, ktorých nikto „nepozná po mene". Lebo iste aj oni sú návštevníkmi (a možno tými najčastejšími) našich prázdninových aktivít pre mládež. A dá nám to veľa námahy, ustrážiť práve túto neznámu skupinu, aby jej členovia pod strechou kultúrneho domu neničili, nerozbíjali, nelámali, vulgárne nevykrikovali, nebehali po streche materskej školy....fajčenie 12 - 14 ročných si už ani nevšímame. Kým si vďaka tomu obec aspoň trochu oddýchne, pre mňa sú dva mesiace prázdnin časom starostí a „nervov"... bez slovka uznania, skôr kritiku za to môžem čakať.

3. Poslanci pri tvorbe rozpočtu rozdeľujú obmedzený balík peňazí. Vždy musia zvážiť viac požiadaviek ako je možností.. Pri tvorbe tohtoročného rozpočtu sa z cca 24 požiadaviek a návrhov neušli žiadne finančné prostriedky na 5 akcií. Je nespravodlivé viniť poslancov spôsobom uvedeným v príspevku. Naviac sa očakáva v parku rozsiahly výrub stromov, ktorý by mohol ihrisko poškodiť, preto sa zatiaľ s jeho opravou nepočítalo.

4. Nechcel som zatiaľ o tom hovoriť, aby ma nikto nebral za slovo, ale uvažujem s vybudovaním obdobných detských zariadení miesto trávnika medzi kultúrnym domom a základnou školou. Podmienkou je priaznivý finančný vývoj plnenia rozpočtu. Zvažujem masívne oceľové konštrukcie, pevne zabetónované, s nočným osvetlením, a dohľadom kamery. Ale pýtam sa... kto to všetko bude strážiť? Kto bude sedieť za kamerou? Kto to všetko ochráni pre tými „bez mena"? V parku nikto nič nevidel, nikoho nepoznal... pri kultúrnom domu už všetci uvidia? Nakoniec to tak dopadne, že jediný strážca bude bdieť a strážiť za záclonou v okne na poschodí kultúrneho domu. Lebo ten musí poznať každého.     

5. O prístupe verejnosti do areálu škôlky treba hovoriť s vedením školy. Sám mám za to, že ide o priestor, jednoznačne vyhradený škole. Naviac, tá pred časom žiadala obec o ochranu svojich zaradení pred ničením neznámymi páchateľmi. Aké pohodlné...

            Mám záujem veci riešiť... pravda, v rámci možností.  Som vďačný za diskusiu, lebo i tá pomáha veci riešiť. Bol som poslaný do parku... ale ja situáciu dobre poznám. Žiada sa vybudovať nové zariadenia pri kultúrnom dome... už dávno o tom premýšľam a uvažujem. Ale keď ja roky prosím verejnosť... vyzývam chrániť obecný majetok, bojovať spoločne proti hlúpym vandalom... za tie roky sa nič nepohlo k lepšiemu, skôr naopak. Postavili sme s radosťou pre deti ihrisko, aby dlho slúžilo pre radosť všetkých. Zopár hlúpych darebákov ho cielene od začiatku ničí, zatiaľ čo ich zodpovední rodičia si spokojne sedia doma... a tí čo ho vybudovali, sú vinní za jeho zlý stav. Aké pohodlné... Obviňuje sa starosta, poslanci, volá po obecnom policajtovi, kritizuje štátna polícia... a pritom stačí tak málo: správať sa k nášmu spoločnému ako ku svojmu vlastnému.       

            Iste - stále sa tu objavuje skupina „neznámych podľa mena", ktorí ničia to, čo iní vybudovali pre všetkých. Jedni odrastú, iní dorastú... Nič nie je dostatočne pevné, nič nie je dostatočne na očiach, aby nenašli spôsob ako uškodiť. Húpačky pri kultúrnom dome nebudú ničiť, ale okná na suteréne a sklobetón rozmlátili do jedného. Môže byť ešte niečo viac v centre pozornosti ako autobusové čakárne? Kto ich teda posprejoval? Iste, vie sa, že to robí istý mladý darebák zo Súhrady, ale nikto nejde požiadať jeho rodičov, aby synovi vyprášili nohavice spolu s ním... chýbajú svedkovia, ktorí statočne mlčia.

Čo dodať na záver... pokúsime sa opraviť zariadenia v parku, rovnako ako sa budeme snažiť vybudovať nové vo dvore obecného úradu. A čo urobíte vy, ktorí budete svedkami opätovného ničenia týchto zariadení, to je už na vašom svedomí a občianskej zodpovednosti a odvahe.