K Vašim predkom z rodiny Bratmann, židovského vierovyznania, Vám podľa nám dostupných informácií môžeme uviesť nasledovné: v súčasnosti v obci nežije nikto s Vami uvádzaným priezviskom Bratmann, nie je nám známy žiadny hrob s týmto menom na našich dvoch cintorínoch.
V obci nie je cintorín alebo jeho časť, vyhradená pre hroby osôb židovkého vierovyznania. Podľa našich informácií sa židovské cintoríny nachádzajú v obciach Drietoma a Melčice-Lieskové, snáď Vám na príslušných obecných úradoch budú vedieť povedať viac.  

9. septembra 2010 si i naša obec pripomenula Deň obetí holocaustu rozhlasovou reláciou, ktorú pripravila naša občianka Mgr. Oľga Dodeková podľa spomienok žijúcich pamätníkov. Relácia bola bola odvysielaná v miestnom rozhlase, text bol zverejnený aj v našich obecných novinách č. 2-3 december 2010.
Ani v tomto texte nie je zmienka o židoch s menom Bratmann z našej obce. Istá možnosť je požiadať o viac informácií Štátny archív Bratislava, pobočka Trenčín, Kožušnícka ulica 1, 911 05 Trenčín 5, Slovenská republika e-mail: archiv@saba-ptn.vs.sk.  

Rozhlasová relácia ku Dňu obetí holocaustu: 

A národ oboril sa na národ
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kreš spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd,

kde bleskom kmitla hrozná Astarot.
A jak v žne postať zbožia líha zrelá
pod kosou, radom váľajú sa telá;
v cveng šabieľ špľachce čerstvej krvi brod...

Tak vo víchrici totej ukrutenstva,
nímž ani tiger dravšie nezúri,
zapadá nie zvlek: výkvet človečenstva,
života radosť smrtnej do chmúry,
v prach purpur všeľudského dôstojenstva,
v sutiny jasný palác kultúry!...
(úryvok z básne P.O. Hviezdoslava - Krvavé sonety)

Vážení občania,
dnešný deň 9. septembra si celá Európa pripomína udalosti štyridsiatych rokov minulého storočia. Roky 1941 - 45 boli poznačené II. svetovou vojnou, obeťami státisícov ľudských životov na frontoch, obeťami nevinných obyvateľov dedín a miest, násilnými deportáciami ľudí do koncentračných táborov a ich likvidáciou v plynových komorách. Dnešný deň obetí holocaustu pripomína i nám, občanom našej obce násilne odvlečených občanov židovského pôvodu do koncentračných táborov. Do svojej obce, do svojich domov, ku svojej práci sa po vojne žiadny z nich nevrátil.

Roky vojny boli ťažké. Málokto vtedy dokázal pomôcť svojim židovským spoluobčanom. Zo strachu pred prenasledovaním odmietali ľudia pomoc zachrániť ich majetok, peniaze, ktoré im ponúkali v nádeji, že sa z deportácie vrátia a táto pomoc im dá možnosť začať znova. Nie každý mal odvahu pomôcť tak, ako pomáhal kochanovský kňaz Ivan Kolesár desiatkam židovských občanov, ktorí konvertovali zo židovstva na kresťanstvo. Koľko z nich si zachránilo život kresťanským krstom, nevedno. Vieme však, že táto pomoc blížnemu stála kňaza dva ťažké roky v koncentračnom tábore v Mauthausene.

S úctou spomíname na rodinu mlynára Durana, najmä na Antona Durana, ktorí riskujúc životy členov svojej rodiny, skrývali vo mlyne viacerých Židov až do roku 1945. Záchranca i zachránení ešte žijú. Zachránení vydali svoje svedectvo a náš bývalý občan, žijúci v Nemecku, je nositeľom izraelského vyznamenania "Spravodlivý medzi národmi" rovnako ako evanjelický kňaz Ivan Kolesár.
V dnešný deň v židovských synagógach s pietou čítajú mená obetí holocaustu.
Pripájame sa k nim aspoň týmto spôsobom. Je možné, že náš zoznam mien nebude úplný, lebo vychádza iba zo spomienok starších občanov.
Spomíname.

Do Velčíc sa po vojne nevrátili: rodina Weinerová, rodina Sternová
do Chocholnej: rodina Scheibnerová
do Podhradia: rodina Spitzerová
do Malej Chocholnej: rodina Lövyová

Spomíname, nezabúdame...

ing. Ľubomír Škriečka, starosta obce