Vážená pani Iršová, aj keď s odstupom, predsa odpoveď na Vašu otázku!

Psa sme na druhý deň, v nedeľu 8. júna 2008 odchytili na kyselke pri Malej Chocholnej a umiestnili do psieho útulku pre týraných a opustených psíkov Nádej v Novom Meste nad Váhom. Z nášho pohľadu sme urobili, čo bolo v našich reálnych silách.
Urobili sme tak i napriek tomu, že aj nám sa núkal (rovnako ako mnohým pred nami) elegantný spôsob, ako predmetný problém hodiť na plecia niekomu inému. Kyselka už totiž nespadá pod správu našej obce, ale pod správu obce susednej. Stačilo teda zavolať na susedný obecný úrad, požiadať ich o riešenie veci a mohli sme svätiť nedeľu ďalej v pokoji.

Po dohľadaní psa sme však konštatovali, že posúvanie problému by vec iba oddialilo, pričom sa stav psa zdal vážny. Pre riešenie situácie bolo potrebné najskôr nájsť vhodné miesto, kam psa umiestniť, a spôsob, ako ho tam dostať.

Tí, ktorí Vám tvrdili, že starostovia už presne vedia, ako v takých prípadoch postupovať, Vám podľa môjho názoru nevraveli pravdu (chceli sa problému iba sami zbaviť). Ako starosta nie som odborníkom na odchyt psov a nemám s tým najmenšie skúsenosti. Nie je mi v širokom okolí známa žiadna firma, ktorá by odchyt psov za odplatu zabezpečovala. V mestách túto činnosť robí mestská polícia, ich služby sú však určené príslušnému mestu. Takže úprimne... nie presne. ale vôbec neviem, ako zabezpečiť odchyt psa.

Druhým problémom je jeho prevoz na miesto určenia. Tu sme už našťastie predčasom zakúpili klietku na prevoz zvierat, ktorá je spolu s motorovým vozidlom riešením, ako psa prepraviť tam, kam potrebujeme (keď ho už máme v klietke).

Tretím problémom, je miesto, kam môžeme psa odovzdať (ak sa nerozhodneme pre jeho utratenie). Existujú psie útulky, ale...

Ako som teda vec riešil: po obhliadke prameniska som psa lokalizoval v ohrade vedľa dolného prameňa. Jeho stav bol viditeľne zlý, ale pri priblížení javil bežné známky odporu - vrčal a ceril zuby. Po lokalizácii psa som navštívil psí útulok v Trenčíne, v Zámostí, pri bývalej skládke odpadu. Tu sa mi dostalo poučenia, že oni nie sú psí útulok, ale karanténna stanica. Aký je medzi tým rozdiel som veľmi nechápal, no jednoznačný výsledok som pochopil... psa odmietli prevziať. Ale ochotne poradili, kam sa mám obrátiť so svojim problémom.

V útulku Nádej v Novom Meste nad Váhom som už mal väčšie šťastie. Pani v telefóne (Oľga Áčová) ochotne súhlasila s prijatím psa, bez ohľadu na jeho stav. Podmienkou však bolo dopraviť psa do útulku, lebo útulok odchyt a prepravu psa nezabezpečuje.

Ak teda múdri povedali, že starostovia presne vedia, ako v takých prípadoch postupovať... nech mi poradia. Ja som v danej situácii požiadal o pomoc veliteľa nášho hasičského zboru, ktorý spolu s rodinnými príslušníkmi bol ochotný pomôcť mi dostať psa do klietky. Hodnotím to skôr ako ich dobrovoľnú ochotu a nie ako povinnosť hasiča.

Vyzbrojení rukavicami a starým závesom sme začali odchyt psa. Prvý pokus bol neúspešný a navyše ešte viac vyľakal stresovaného psa. Po krátkej naháňačke uprostred rušnej premávky veliteľovi hasičov došla trpezlivosť a rýchlym skokom priľahol psa tak, že ten nás už svojimi zubami nemohol ohroziť. Nakoniec sa nám podarilo psa dostať do klietky.
Po príchode do psieho útulku nás čakala zamknutá brána. Pani Áčová po telefóne však ochotne opäť pomohla a pán, ktorého nám zakrátko poslala, prijal nakoniec psíka do útulku. Dúfajme, že sa mu tam ten jeho psí život na lepšie obráti. Myslím, že mal v živote aspoň tú trochu šťastia, že stretol Vás. Poďakovanie si zaslúži i útulok Nádej, ktorý je i pre samosprávu nádejou, že predsa len niekoho osud týraných a opustených zvierat úprimne zaujíma.  

Čo dodať na záver? Problém túlavých psov je dlhodobým javom v našich mestách a obciach a bude existovať spolu s ľudskou bezohľadnosťou a bezcharakternosťou. Nie je mi známy v našom regióne nikto, kto by sa riešením tohto problému profesionálne zaoberal. Mestá majú možnosť v radoch mestskej polície zamestnať a vychovať si odborníkov, schopných zabezpečovať odchyt túlavých zvierat. Väčšina obcí si však vlastnú políciu dovoliť nemôže.

Osobne som presvedčený, že v malých obciach by túto problematiku mala riešiť štátna polícia zamestnaním školených a skúsených pracovníkov pre odchyt zvierat. Ak je polícia zodpovedná za poriadok na verejných priestranstvách, mal by sa jej problém voľne sa pohybujúcich zvierat týkať a mala by ho riešiť.

ing. Ľubomír Škriečka, starosta obce