Žiaľ, ešte nie je ani ihrisko vybudované a už myslíte na to, že ho niekto bude úmyselne ničiť. Nuž ale také sú skúsenosti.
V cene ihriska žiadny prvok ochrany nie je a reálne to ani nevidím. Ohradiť a uzamknúť ihrisko nemá zmysel - kto by chcel, prekonal by oplotenie a pokojne by ničil. A potom... zmysel ihriska je v jeho prístupnosti pre širokú verejnosť bez časového obmedzenia. I keď v cene nie je osvetlenie, uvažujeme i o jeho inštalácii, čo ešte posunie možnosť využívať ihrisko do neskorých nočných hodín.
Kamerový systém by iste prispel k bezpečnosti ihriska - kto by však permanentne sledoval, vyhodnocoval stav ihriska a v prípade ohrozenia zasiahol? Ihrisko by pre sledovanie kamerou muselo byť osvetlené v systéme verejného osvetlenia - v noci by svietili lampy na prázdne ihrisko.
Podobne sú bez ostrahy napríklad cintoríny, kde je zhromaždený tiež majetok veľkých hodnôt. I tu sme prakticky bezmocní proti ničeniu vandalov či úmyselnej krádeži.
Ihrisko je pre nás darom, ktorý dostaneme vďaka viacerým šťastným okolnostiam. Mnohí by také ihrisko chceli, ale dostane ho naša obec. Jeho nemalú cenu zaplatia viacerí - štát (MŠ SR), UEFA, Slovenský futbalový zväz, naša obec a v neposlednom rade občania a firmy, ktorí sa na základe výzvy obce poskladali každý podľa svojich možností na požadovaný sponzorský príspevok. Už len z úcty k nim, ako vďaku za nákladný dar si musíme spoločne tento dar vážiť a spoločne ho i chrániť.
Každý, kto sa bude pohybovať po ihrisku, je povinný užívať ho tak, aby ho zámerne nepoškodzoval. Vo svojom vlastnom svedomí si musí vybudovať pomyselnú zábranu, ktorá mu nedovolí ničiť to, čo má dlho slúžiť všetkým.
Oči a rozum každého z nás musia byť kamerovým systémom verejnosti, ktorý zachytí nežiadúce konanie, vyhodnotí jeho dôsledky a urobí to, čo je v danej situácii vhodné a možné na ochranu verejného záujmu. Možností je veľa - ničeniu možno zabrániť vlastnými silami či privolať pomoc ďalších občanov, ohlásiť ničenie telefónom starostovi obce alebo priamo na políciu. Známe tel. číslo polície 158 by mal poznať každý a neváhať ho zavolať, keď niekto ničí náš spoločný majetok.
Najlacneší a najspoľahlivejší prvok ochrany ihriska je tak veľmi jednoduchý: sám neničiť ihrisko a nedovoliť to ani ostatným. Ak k tomu dôjde, neváhať a oznámiť vinníkov. Takýto spôsob ochrany verejného majetku je však v našom chápani málo zaužívaný, keď čakáme a spoliehame sa, že náš spoločný majetok bude chrániť niekto iný, pričom vlastné možnosti ignorujeme alebo nemáme odvahu ich použiť.

starosta