Vážená pani Tulisová, nechcel som na túto otázku odpovedať skôr, kým si nevyjasním viaceré okolnosti, spojené s týmto problémom. Je mi však vyčítané, že som zatiaľ na túto otázku nereagoval, tak to teda robím:

Najskôr pre tých, čo snáď nevedia, o ktorú cestu ide, upresním jej charakteristiku: pár desiatok metrov nie je 20 metrov cesty, ale v skutočnosti 500 metrov (pol kilometra) cesty, vedúcej od otoču pred "školou" na Kykuli až po štátnu hranicu s Českou republikou. Ďalej pokračuje cesta do centra obce Vyškovec. Pred štátnou hranicou z nej odbočuje cesta smerujúca do našej osady Handrláky a ďalej po bočnom hrebeni Bielych Karpát. Ide o cesty nie kvalitnej konštrukcie, so zlým povrchom, niekde iba o vyjazdené pásy po lúkach a pasienkoch. Z pohľadu obce to nie sú klasické miestne komunikácie, zabezpečujúce prístup k trvalým obydliam našich občanov.    

Pôvodná konštrukcia predmetnej cca 4 m širokej cesty bola zhotovená z makadamu, ktorý bol zrejme zrovnaný, snáď aj zavalcovaný a jeho vrchná vrstva stabilizovaná poliatím tekutým asfaltom. Kto cestu budoval mi nie je známe, ale pravdepodobne - ako to bolo vtedy zvykom - ju budovala socialistická republika. Tomu zodpovedá aj jej umiestnenie: rovno od školy ku štátnej hranici, bez ohľadu na súkromný majetok, krížom cez súkromné polia a lúky.   

Rovnako mi nie je známe, že sa pri budovaní využila cezhraničná spolupráca. Ak aj áno, iste nie v takej forme, akú ju poznáme dnes. Predpokladám, že v dobe vzniku cesty bola situácia úplne odlišná: napríklad v tom, že v doline pôsobili štátne organizácie, ktoré zveľaďovali aj to, čo im nepatrilo! Mám za to, že cestu nebudovala obec, ale Štátne lesy, Cestné stavby alebo Slovenská správa ciest, pričom obec budovanie cesty ani nefinancovala. Nasvedčuje tomu podobný prípad z minulosti, keď si Lesy SR uplatňovali vlastníctvo k miestnej komunikácii v doline z dôvodu, že jej budovanie platil štátny podnik Štátne lesy. Dnes je však situácie v doline úplne iná, zvlášť čo sa týka ciest: využívať ich chcú všetci, ale starať sa o ne nikto.  

Spôsob budovania ciest v minulosti dnes prináša viaceré problémy:

1. prvým problémom je vlastníctvo cesty. Keď treba po nej chodiť, patrí všetkým. Keď ju treba opravovať, nepatrí nikomu. Predmetná cesta, o ktorej je reč, v skutočnosti nemá vlastníka. Bezpochyby jej vlastníkom nie je ani naša obec. Vlastníkom pozemku, na ktorom ležala pôvodná cesta k štátnej hranici, je náš štát (v správe Slovenského pozemkového fondu). Spôsob hospodárenia štátu s pozemkami však sotva možno nazvať hospodárením... snáď kšeftovanie by bol vhodnejší výraz. Očakávať od štátu, že sa pričiní k oprave cesty, je v súčasnosti bezpochyby nereálne.
   
2. druhým problémom je konštrukcia cesty. Tenká a málo pevná stabilizačná asfaltová vrstva sa povrchu postupne vytratila, čím došlo na mnohých miestach k porušeniu celistvosti vozovky a postupnému vyjazdeniu viacerých rozsiahlych pásov. Z narušeného nespevneného povrchu dažde vymyli jemnejšie frakcie a zostali len hrubé kamene. Takýto rozsah narušenia vozovky sotva možno "trochu opraviť" lokálnymi vysprávkami, bežnými u asfaltobetónových povrchov vozoviek. Podobne ako cesta na Kykuli je rovnakým problémom i cesta na Pálčie.       

Ako sa po takej ceste jazdí viem, aj dnes som po ceste šiel. Prejsť sa po nej dá, ale iste nie pohodlne pre cestujúcich a príjemne pre auto. Takú jazdu by perspektívne zabezpečilo iba položenie nového povrchu vozovky z asfaltobetónu. Potom by sa cesta vyrovnala tej, ktorá končí pri škole. To sa však ale už dostaneme k otázke, čo by taká oprava cesty stála. Presne by to stanovilo ocenenie prác podľa projektu rekonštrukcie cesty, podľa informácií, ktoré mi poskytol odborník z firmy Cesty Nitra však možno počítať s cenou 2 € za 1 m² plochy hrubej 1 cm. Pri predpoklade položenia vrstvy asfaltobetónu cca 8 cm (priemer) na cestu šírky 4m je výpočet nákladov nasledovný: 2 € x 8 (hrúbka) x 4 m (šírka) x 500 (dĺžka) = 32 000€ (964 tisíc Sk). Vzhľadom na nerovnosť povrchu cesty by bolo vhodnejšie počítať s priemernou vrstvou asfaltobetónu cca 10 cm, či zvýši náklady o 25% (1,2 milióna Sk).

Rozhodovanie o takej vysokej investícii by nepochybne prináležalo obecnému zastupiteľstvu. To by pri svojom rozhodovaní muselo vziať do úvahy viaceré dôležité okolnosti predmetnej investície: finančnú únosnosť rozpočtu obce, potrebnosť investície v porovnaní s ostatnými potrebami obce, efektívnosť investície z pohľadu potrieb obyvateľov obce s trvalým pobytom. 

Výška investície by v súčasnosti v možnostiach rozpočtu (budúcoročného) aj bola, pri zvážení potrebnosti investície v porovnaní s ostatnými potrebami obce som si však už súhlasom obecného zastupiteľstva nie tak istý. Pri hodnotení efektívnosti investície z pohľadu potrieb obyvateľov obce s trvalým pobytom treba povedať, že predmetná cesta nevedie k žiadnemu príbytku, kde by reálne žili naši občania na trvalom pobyte. Z tohto pohľadu by som osobne uprednostnil kvalitnú opravu prístupovej cesty na Pálčie, ktorá je v rovnako zlom stave, ale zároveň vedie do osady, kde trvale žije viacero našich občanov. Jej rekonštrukcia by nepochybne zlepšila každodenné podmienky našich občanov v tejto osade, ale zároveň by vytvorila i priestor pre trvale udržateľný život v tejto lokalite. Z pohľadu rozvoja siete miestnych komunikácií v súčasnosti rieši obec napr. aj vybudovanie prístupovej komunikácie do nového stavebného obvodu Zábrežie - pravá časť, na ktorej realizáciu nemá potrebné finančné prostriedky. Vybudovanie tejto cesty by vytvorilo príležitosť pre výstavbu 40 nových rodinných domov.

Opraviť cestu na Kykuli by bolo možné i zopár záplatami, ktoré by však boli skôr prejavom obce riešiť problém než jeho skutočným riešením. Podľa záplat na štátnej ceste do doliny, kúsok nad obcou usudzujem že také asfaltové záplaty v konečnom dôsledku ceste neprospejú. Istá možnosť opravy cesty sa ukazovala nedávno, keď sme vďaka obci Starý Hrozenkov získali tri návesy asfaltového odpadu po frézovaní cesty. Ten sme plánovali použiť na opravu cesty na Pálčie a niečo i na predmetnú cestu ku št. hranici. Keď však dodávateľská firma začala navážať materiál na cestu na Pálčie, podarilo sa jej opraviť zopár veľmi poškodených úsekov a bolo po asfalte. V prípade, že by sa opäť objavila možnosť získať takýto materiál, uvažujeme s jeho použitím aj na opravu predmetnej cesty. Zatiaľ sa však taká možnosť neobjavila. 

Možnosť využiť cezhraničnú spoluprácu tu je, najmä z pohľadu širokej verejnosti. Spomínam si na televíznu reklamu, v ktorej ide usmiaty muž peknou krajinou a rozpráva divákom, ako sa to všetko navôkol zmení k lepšiemu vďaka finančným prostriedkom z Európskej únie. Akoby stačilo len načiahnuť ruku... a načrieť do bezodnej pokladnice. Pod dojmom takejto reklamy sa využitie prostriedkov EÚ zdá ako samozrejmosť, len totálny hlupák to neurobí. Kým však na spomínanú reklamu sa peniaze našli, na väčšinu projektov sa nenájdu, čo ako sa reklama snaží vo verejnosti budiť iný dojem. Tí, ktorí sa reálne pohybujú v tejto oblasti mi iste dajú za pravdu. Kým úspešný projekt musí byť propagovaný širokej verejnosti, o neúspešných (nepodporených) projektoch sa verejnosť dozvie málo, alebo vôbec nie. Ešte lepšie je vybranému projektu vytknúť chyby (keď sa chce, vždy sa nájdu...) a tak ho vyfaulovať zo súťaže. 

Samozrejme... môžete povedať: neskúsil si, tak nemôžeš povedať! Isté skúsenosti však už máme, vlastné i od druhých. Pri tvorbe projektov spolupracujeme s TRRA, ktorú považujeme za schopnú agentúru v oblasti prípravy i implementácie projektov EÚ. V poslednej dobe sme spracovali tri významnejšie projekty: dva z nich - Cezhraničná akčná sieť obecných hasičských zborov pod Kykulou a Revitalizácie centra obce Chocholná-Velčice - sú na najlepšej ceste získať finančnú podporu z EÚ.
Tretí projekt - Zberný dvor obce Chocholná-Velčice - nezískal dostatočný počet bodov na to, aby bol zaradený do zoznamu doporučených projektov na poskytnutie dotácie. Znamená to, že v príslušnej aktuálnej výzve projekt neprešiel, pričom nám boli vytknuté viaceré jeho nedostatky. Pri ich analýze sa potvrdilo známe: "kto chce psa biť, palicu si nájde".

Bezpochyby som nesmierne rád, že nám prešli aspoň dva projekty, ktoré svojou realizáciu výrazne zmenia vzhľad centra našej obce, s priamym dopadom pre všetkých obyvateľov i návštevníkov obce. Z hľadiska potrebnosti pre obec však projekt zberného dvora považujem za najdôležitejší a je mi nesmierne ľúto, že kým na skrášlenie obce sa peniaze našli, na separáciu odpadov a zlepšenie životného prostredia už nie. A som presvedčený, že uvádzané chyby projektu majú za cieľ len zakryť skutočnosť, že podporu mohlo získať a získalo iba málo vybraných projektov.   

Napriek nepriaznivej situácii by bolo chybou nepripraviť ďalšie zmysluplné projekty, ktoré by čakali na svoju príležitosť, na príslušnú výzvu na podávanie projektov. Preto sme okrem iného požiadali našu partnerskú agentúru TRRA v Trenčíne o preverenie možností získať finančné prostriedky i na komplexnú opravu predmetnej cesty na Kykuli. Manažéri agentúry nás požiadali o získanie partnera, s ktorým by sme mohli uvažovať o spoločnom projekte v rámci cezhraničnej spolupráce. Dôležité je samozrejme, aby išlo o reálny projekt, ktorý by mal zmysel a dobrú myšlienku. Pre myšlienku spolupráce pri oprave komunikácií sme získali predbežný súhlas starostu obce Vyškovec, ktorá tiež zápasí s nedostatkom prostriedkov na opravu ciest. Či prinesie spolupráca konkrétny žiadaný výsledok ukáže budúcnosť. Nerád by som budil zbytočné nádeje, lebo prax ukazuje, že i drobná podmienka, skrytá niekte v závere príslušnej výzvy na podávanie projektov zahatá žiadateľovi už cestu k možnosti podať žiadosť o finančnú podporu, nieto ešte k získaniu finančných prostriedkov.

Toľko zatiaľ k Vašej otázke. Ospravedlňujem sa, že mi to trvalo dlhšie, i za rozsiahlosť odpovede. Chcem však zdôrazniť, že napriek tomu, že na požiadavky občanov často odpovedáme "nie sú peniaze", nie je to preto, že sa o požiadavky občanov nezaujímame alebo ich nepoznáme. Skutočnosť je však taká, že rôznych zamýšľaných projektov pre rozvoj obce je vždy oveľa viac ako možností ich realizácie. A tak sa zdá, že sa veci málo hýbu dopredu.  

starosta