Trenčiansky hrad

        Dominanta Trenčína i tejto časti Považia. Na hradnej skale zachovaný rímsky nápis z r. 179 n. l. Podľa prvej zmienky z r. 1067 bol už kráľovským strážnym hradom. Najväčší význam mal za Matúša Čáka (Trenčianskeho), ktorý vládol skoro celému Slovensku. Sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea. Hrad vznikol na mieste staršieho opevneného hradiska. Už v 11. storočí patril medzi kráľovské strážne hrady.

        Z jednotlivých budov hradu sa pomerne dobre zachovala tzv. Matúšova veža, situovaná na najvyššie položenom mieste horného hradu, ako aj Barborin palác a stavby druhého a tretieho predhradia s opevňovacím systémom. Na mnohých miestach sa našli cenné detaily profilovaných kamenárskych prác, ako aj fragmenty nástenných malieb v rytierskej sále. O renesančných prestavbách Zápoľskovcov a Illésázyovcov svedčia početné kamenné erby a nápisové dosky z rokov 1540, 1600 a 1609. Erbom je doložená aj gotická žigmundovská prestavba. Po požiari v roku 1790 sa stal zrúcaninou, ktorá bola v 2. pol. 19.stor. pamiatkovo zabezpečená.

        Hrad bol roku 1961 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Dnes sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea.

Kontakt
Tel: 032/7432396, 032/7434431, 032/7435589, 032/7440753

        Dominanta Trenčína i tejto časti Považia. Na hradnej skale zachovaný rímsky nápis z r. 179 n. l. Podľa prvej zmienky z r. 1067 bol už kráľovským strážnym hradom. Najväčší význam mal za Matúša Čáka (Trenčianskeho), ktorý vládol skoro celému Slovensku. Sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea.

Hrad Beckov

        Stredoveké mestečko Beckov leží na západnom úpätí Považského Inovca. História Beckova je nerozlučne spätá s Beckovským hradom - národnou kultúrnou pamiatkou. Osídlenie hradného návršia od neskorolaténskej doby bolo pravdepodobne neprerušené, v 9.a 10. storočí tu už stálo veľkomoravské hradisko. Ako "Castrum Blundus" sa spomína v správe neznámeho notára Belu III. z konca 12. storočia. Najstaršia písomná správa je z roku 1208. Kamenný hrad sa objavuje po vpáde krymských Tatárov v polovici 13. storočia. 

        Najstaršiu kamennú pevnosť, postavenú na plošine vrcholu brala, tvorilo mohutné kamenné opevnenie po celom obvode plošiny. Jadrom hradu bol palác, postavený na najsevernejšom, najvyššie položenom mieste a do opevnenia vtiahnutá obranná veža na južnej prístupovej časti hradu. Severný palác mal tri okná. Do paláca sa vstupovalo z východnej strany, z dnešného východného traktu severného paláca, ktorý v prvej etape tvoril akýsi dvorec pred vstupom do obytnej časti. 

        Vstup do pevnosti bol na juhu. Spôsob prístupu na bralo, s kolmými múrmi zo všetkých strán, v najstarších etapách nie je preukázateľný, čo bolo zrejme dôvodom jeho nedobytnosti. 

        V 13. storočí, za Matúša Čáka, bol hrad doplnený o mnohé pevnostné stavby. Na hornom hrade sa dominantne týčila mohutná obranná veža - donjon, prístupná z 1. Poschodia na severnej strane. Hrad bol rozšírený o dolné nádvorie. Pre nedobytnosť hradu bolo potrebné vybudovať aj hradnú studňu. Iba na obranu studne, situovanej v najspodnejšej časti brala na severnej strane, bolo opevnenie dolného hradu vybudované až k úpätiu brala. Na juhovýchode bola vybudovaná predsunutá samostatne stojaca otvorená veža na pozorovanie prístupovej cesty. 

        Zásadná prestavba hradu sa uskutočnila na prelome 14. a 15. storočia, keď hrad patril Stiborovcom. Stibor I. prestaval pôvodnú pevnosť na prepychové panské sídlo. Severnú časť horného hradu prebudoval na obytné sídlo pána hradu a prispôsobil jeho pôvodnú architektúru novým prvkom podľa vzoru talianskych kastelov s centrálnym nádvorím, okolo ktorého stáli jednotlivé reprezentačné stavby. Celý horný hrad rozdelil priečnym palácom na hornú - reprezentačnú, dolnú - obrannú časť a v strede boli hospodárske stavby ( komory, zásobárne ) 

        Po stiborovskej prestavbe sa vchádzalo na hrad v juhovýchodnej časti, pri pôvodnej vysunutej bašte, od ktorej vedie opevnenie po celom obvode dolného hradu až k vstupnej veži. Staršie opevnenie zvýšil a ukončil cimburím. Z predhradia do dolného nádvoria sa prechádzalo hrubým múrom a portálom s vysokým lomeným oblúkom po padacom moste. Nad bránou bola ochodza. 

        Južnú časť horného hradu, venovanú prevažne obrane, doplnil ďalšími tromi obrannými vežami. K pôvodnému opevneniu na západnej strane pristaval palác, ktorý mal reprezentačný charakter. V suterénoch tohto paláca boli strieľne do južnej časti hradu. Prispôsobiť pôvodný pôdorys hradu novým požiadavkám nebolo v tejto dobe ľahké. Riešil to tak, že okolo centrálneho nádvoria vybudovali stavby, na východnej strane vystavali kaplnku. Pre nedostatok priestoru museli vybúrať časť opevnenia na východnej strane a vysunúť zaň apsidu. V línii pôvodného opevnenia bol vybudovaný základ pre mohutný oltár. Priečelie kaplnky, vyzdobené maliarsky, ale najmä plasticky, bolo na tie časy veľkým prínosom. Bohato zdobený vstupný portál z nádvoria bol ukončený tympanónom so stiborovským znakom. Prvýkrát sa u nás použil svetský motív na sakrálnej stavbe. 

        Kaplnka budovaná na gotickom pôdoryse, má zvyšky sieťovej rebrovej klenby s konzolami a maskami, v špaletách okien sú fragmenty pôvodných neskorogotických a renesančných nástenných malieb. Na oltári v kaplnke bola umiestnená gotická plastika - krásna madona, ktorá sa vyrovnala tým najkrajším v Európe. V súčasnosti sa táto 1,80 m vysoká plastika nachádza v Koryčanoch na Morave a známa je ako zázračná a uzdravujúca "Čierna madona". 

        Celý hrad bol výrazne farebne vyzdobený, a to podľa funkčnosti jednotlivých stavieb. Kým reprezentačná časť používa prevažne zelenú - noblesnú farbu, hospodárske priestory a fasády sú biele - vápenné. Obranná časť hradu mala tehlovoružové zafarbenie. 

        Po roku 1434, keď hrad prevzali Bánffyovci, sa na jeho dispozícii zmenilo len veľmi málo. Vstupnú časť doplnili o barbakán, na dolnom hrade vybudovali mohutnú delovú baštu. Západnú baštu na hornom hrade prebudovali na reprezentačný obytný priestor na poschodí. 

        Z reprezentačných stavieb renesančná prestavba najviac zmenila západný palác. Pôvodné rovné stropy nahradili valené klenby, veľké gotické okná zamurovali a nahradili ich menšími, veľmi bohato plasticky zdobenými. Veľké gotické priestory rozčlenili arkádovými oblúkmi. Vstup do paláca sa riešil z nádvoria do zvýšeného prízemia. 

        Po vymretí Bánffyovcov hrad už nebol obývaný. Prechodne slúžil ako väzenie, avšak stavebné úpravy sa na ňom už neuskutočňovali. 

        V súčasnosti je hrad čiastočne sprístupnený, vzhľadom na jeho pokračujúcu rekonštrukciu.

Kontakt
Tel: 032/7777125, 7777314,
Otvorené: máj - október, utorok - nedeľa, 9.00-18.00 hod.

        Stredoveké mestečko Beckov leží na západnom úpätí Považského Inovca. História Beckova je nerozlučne spätá s Beckovským hradom - národnou kultúrnou pamiatkou. Osídlenie hradného návršia od neskorolaténskej doby bolo pravdepodobne neprerušené, v 9.a 10. storočí tu už stálo veľkomoravské hradisko.

Kúpele Trenčianske Teplice

        Trenčianske Teplice patria medzi najstaršie a veľmi vyhľadávané kúpele Slovenska. Moderné metódy komplexnej balneoterapie na báze liečivých prameňov, mineralizovaného sírneho bahna a doplnkovej pohybovej liečby, fyzikálnej terapie, medikamentóznej liečby a dietetiky zaraďujú Trenčianske Teplice medzi významné centrá boja proti reumatickým chorobám. Podobne ako vo všetkých slovenských kúpeľoch aj v Trenčianskych Tepliciach sa balneoterapia opiera o seriózne základy vedeckého poznania a dosahuje vysokú medicínsku úroveň. 

        Liečivé vlastnosti termálnych vôd, liečebné úspechy a nevšedne pekná údolná poloha so scenériou okolitých hôr robia tieto kúpele príťažlivými aj pre zahraničných pacientov.

        Kúpele Trenčianske Teplice ležia na severozápadnom Slovensku povyše starobylého Trenčína, v jednom z bočných údolí stredného Považia, medzi juhozápadnými výbežkami Strážovskej hornatiny v nadmorskej výške 242 m. Vďaka tejto polohe sú kúpele chránené proti chladným vetrom, ale ľahko prístupné slnečnému žiareniu z juhu. 

        Pre malebnosť údolia patria Trenčianske Teplice medzi naše najkrajšie položené kúpeľné miesta. Ich romantická krása inšpirovala známeho maďarského románopisca M. Jókaiho k ich poetickému pomenovaniu: Perla Karpát.

        Trenčianske Teplice patria medzi najstaršie a veľmi vyhľadávané kúpele Slovenska. Moderné metódy komplexnej balneoterapie na báze liečivých prameňov, mineralizovaného sírneho bahna a doplnkovej pohybovej liečby, fyzikálnej terapie, medikamentóznej liečby a dietetiky zaraďujú Trenčianske Teplice medzi významné centrá boja proti reumatickým chorobám.