Obliekanie

Tradičný ženský kroj sa obliekal na sviatok i na robotný deň. Tvorili ho: Košeľa  - spodník z doma tkaného plátna, bez opliecok, bola v hornej časti (v podpazuší) tesná, vdolnej časti rozšírená. Klin, o ktorý sa v hornej časti ( v obvode nad prsami) zostrihla, všil sa do spodu ozdobným stehom  zvoným „stínok“. Spodnica – barcheta, široká sukňa  z nebomodrého barchetu husto riasená, takže na jednu bola spotreba látky 4-5 metrov. Vo sviatok sa nosili biele sukne – spodnice, ktoré mali na spodu  našitú krajku. – štikeraj. Rukávce s krajkou s harasovými mašľami pod krk. Staršie ženy nosili na predlaktí vyšívané objky – dúčelky, mladšie iba krajky. Rukávce boli balónové (široké, z 80-90 cm látky), ktoré boli stiahnuté bavlnenou šnúrkou.

Materiál sa používal: biely šifón, perkál, obojek vyšívaný bavlnkou – merkónom farby červenej, čiernej, modrej, žltej, oranžovej a  bielej . Stužky pod krkom boli bavlnené. Moravská sukňa – letnica husto drobno plisovaná z kvetovanej látky  ( moravské plátno aleba satén – satín). Vzor látky bol ukladaný do jednej roviny. Na rubovej strane bol v šírke 10-15 cm spodný lem – plech. Vesta – lajblík býval zhotovovaný z rôznych materiálov ako súkna, samet – plyš, kašmír – šáfol,  brokát tiež z moravského plátna. Lajblíky boli vyšívané vlnenou niťou  – kamrholom alebo šnurované bielou, striebornou, modrou šnúrkou – šujtáškou. Kraje lajblíka  boli zdobené keramickými alebo bronzovými, tiež mosadznými gombíkmi. Zapínal sa na háčiky a babčičky, ktoré sa nazývali kapky, nimi zapnutý lajblík bol „zakapčaný“. Lajblík s letnicou sa v páse pripevňoval opaskom – tkanicou, ktorá bola zhotovená z rovnakého materiálu ako tkanica na povíjanie nemluvniat. Rubáč s lajblíkom sa zhotovoval z materiálu: moravské plátno, štóf, lister, glát, delín atď.

Zástera – fertucha sa šila  z materiálu šifón, perkál, batist, mušelín, vyšívaný tyl, madera, lister,, glát atď.
Sedliacka stužka bola 5-8 cm  široká, bohato vyšívaná, uväzovala sa okolo pása, vpredu sa uviazala veľká mašľa a konce sa spustili dole až zarovno zásterou. V pracovných dňoch sa nosili sedliacke stužky z lacného materiálu uviazané vzadu, aby neprekážali v práci. Zámožnejšie ženy nosili hodvábne stužky. Šatka – ručník sa nosila ako pokrývka hlavy. Dievky nosili červené kožmanické  ručníky, staršie ženy nosili tmavo-modré. Do kostola na Prvú Trojičnú nedeľu a na Svätého ducha sa nosili biele tylangrové šatky a k nim biele rubáče z damašku. Šatka – ručník na krk - kasat - kasa uväzovala nasledovne: (pretože tvorila trojuholník, ktorého preponamala dĺžku až 2,5 m) šatka sa prehodila na chrbát, konce sa preložili krížom cez prsia a uviazali sa vzadu do uzla. Kacabajka sa obliekala v chladnejšom počasí, bola zhotovená z materiálov: vlnená látka, súkno, štof, lister, samet, glát, na pracovné dni sa šili kartúnové kacabajky. Podšívka bola z flanelu. Mala dva rady gombíkov od ramien dolu cez prsia.

V zime sa ženy odievali tlčenou prikrývkou – vlniakom so strapcami alebo prikrývkou pletenou – štrikovanou z hrubej vlny so strapcami, najčastejšie farby čiernej alebo hnedej. Obuv. Od jari do jesene sa chodilo na boso. V chladnejších dňoch a v zime sa nosili súkenné papuče do polovice lýtka. Spodná časť papúč bola lemovaná kožou. V neskorších dobách ku kroju patrili čierne kožené čižmy – štíble. Ako doplnok ku kroju bola – plachetka, nosili ju ženy pod pazuchou pekne poskladanú. Sviatočná plachetka bola biela, bavlnená, vymangľovaná, na viazanie „noše“ mala traky. V plachetke sa nosilo všetko. Do kostola sa v nej niesla modliaca knižka. Na návštevu jabĺčko či perník alebo iná drobnosť na obdarovanie detí. Ak bolo viac vecí na nesenie, urobila sa noška na chrbát. Účes. Dievky nosili jeden vrkoč – cop a v ňom zapletenú farebnú stužku. Staršie ženy mali cez stred hlavy cestičku – pútec, vlasy sčesané na dva vrkoče vzadu ich zapletali do rámika (drôt stočený do rámika o rozmere asi 15 x 15 cm omotaného handrou) zvaného „grguľa“. Dva vrkoče s otočili okolo rámika do venca na grguľu. Vlasy sa prišívali k rámiku šnúrkou, ku ktorej bola osobitne zhotovená veľká kovová alebo kostenná ihla. Na grguľu sa viazala šatka. Takto bola žena učesaná na celý týždeň, vtedy sa hovorilo „od soboty do soboty“.

Obliekanie mužov pozostávalo z tradičného kroja, ktorý tvorili: košeľa z domáceho plátna, na krku sa zaväzovala štyrmi bielymi asi 3 cm širokými bavlnenými šnúrkami. Čierne alebo biele súkenné nohavice  vyšívané – šnurované. Čierne nohavice boli vyšívané modrou šnúrkou, biele nohavice čiernou. Vesta – lajblík  z čierneho súkna vyšívaná červenou a pestrofarebnou niťou – kamrholom. Vpredu po oboch stranách je zdobený striebornými gombíkmi. Pokrývkou hlavy bol klobúk – širák,  čiernej farby s nízkym zaguľateným dienkom a úzkou dohora vyhrnutou strieškou. V zime nosili baranice. Vrchným odevom mužov bola kabanica (do pása) alebo halena (dlhá), ktoré boli zhotovené z bieleho alebo nebomodrého súkna. Zámožní muži nosili v zime krátke i dlhé kožuchy. V letnom období sa obliekali do košele a širokých gatí – gací z hrubého konopného plátna. Obuv. Najčastejšie na boso. Nosili súkenné papuče. Na nohy si okrúcali plátenné onuce, v zime si dávali do čižiem slamu proti chladu. Muži nosili kapsu ušitú z konopného plátna, zdobenú strapcami. Kapsa mala jeden trak, ktorým bola zavesená na pleci alebo na voze. Účes. Starí muži mali vlasy učesané s cestičkou uprostred hlavy. Vlasy im siahali  až po plecia. Mastili si ich bravčovou masťou. (Poslednými predstaviteľmi takejto úpravy vlasov boli Ondrej Tehlár a Ondrej Kováčech ešte v čase II. Svetovej vojny). Ostatní nosili nakrátko ostrihané vlasy a nemali fúzy.