Trenčiansky hrad

Dominanta Trenčína i tejto časti Považia. Na hradnej skale zachovaný rímsky nápis z r. 179 n. l. Podľa prvej zmienky z r. 1067 bol už kráľovským strážnym hradom. Najväčší význam mal za Matúša Čáka (Trenčianskeho), ktorý vládol skoro celému Slovensku. Sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea. Hrad vznikol na mieste staršieho opevneného hradiska. Už v 11. storočí patril medzi kráľovské strážne hrady.

Z jednotlivých budov hradu sa pomerne dobre zachovala tzv. Matúšova veža, situovaná na najvyššie položenom mieste horného hradu, ako aj Barborin palác a stavby druhého a tretieho predhradia s opevňovacím systémom. Na mnohých miestach sa našli cenné detaily profilovaných kamenárskych prác, ako aj fragmenty nástenných malieb v rytierskej sále. O renesančných prestavbách Zápoľskovcov a Illésázyovcov svedčia početné kamenné erby a nápisové dosky z rokov 1540, 1600 a 1609. Erbom je doložená aj gotická žigmundovská prestavba. Po požiari v roku 1790 sa stal zrúcaninou, ktorá bola v 2. pol. 19.stor. pamiatkovo zabezpečená.

Hrad bol roku 1961 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Dnes sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea.

Kontakt

• Tel: 032/7432396, 032/7434431, 032/7435589, 032/7440753

Dominanta Trenčína i tejto časti Považia. Na hradnej skale zachovaný rímsky nápis z r. 179 n. l. Podľa prvej zmienky z r. 1067 bol už kráľovským strážnym hradom. Najväčší význam mal za Matúša Čáka (Trenčianskeho), ktorý vládol skoro celému Slovensku. Sú v ňom expozície Trenčianskeho vlastivedného múzea.