Bývanie

Každého súčasníka zaujíma, ako bývali naši predkovia. Poznať to, umožní každému urobiť si predstavu, aký prudký vzrast v kultúre bývania nastal v 20. storočí, najmä v jeho druhej polovici. Popisy domov z minulých storočí sa nezachovali. Za najstarší dom našej obce môžeme považovať dom č. 504, bývalú nemocnicu – špitál,  v dnešnej dobe je už škridlová strecha a aj iné čo-to vylepšené.

Základy – fundamenty (všeobecný popis domu) sú hlboké asi 50 cm. Podľa ústneho podania sa stavalo i na plytších základoch, prípadne bez základov. Masívne múry (50 cm) sú zo surovej tehly. Táto tehla sa vyrábala z ílového blata premiešaného plevami. Sušievala sa na slnku. Ako spojivo pri murovaní sa používalo ílové blato. Obdobne sa mazľavá hmota tiež ubíjala medzi dosky. Stavba sa nazývala nabíjanica. Krytinou  bývala slama ( tzv. došky vyrobené z „otepí“ – ražnej slamy vymlátenej cepami) a šindeľ. Iba na sklonku minulého storočia s používala „škridla“ prípadne plech. Vonkajšie rozmery domu boli asi 12 x 5 m. Výška múru asi dva a pol metra a výška domu so strechou asi 5 m.

Zastrešená časť pri múre, v šírke asi 100 cm, je chodník, ktorý obyvatelia nazývali „pollážky resp. podlážky“ (toto pomenovanie sa užíva dodnes).

Steny sa natierali do výšky 40-50 cm tmavými farbami (podľa starých obyvateľov to boli sadze z komína). Tento tmavý pás sa volal „obrovnávka“. Ostatná časť múrov sa natierala svetlejšími farbami (bledo-modrými). Do ulice smerovali dve maličké okná (asi 70 x 70 cm). Predná časť je na dome zvlášť charakteristická. Nad oknami je strieška, ktorá bráni stekaniu dažďovej vody dolu múrom. Múr nad touto strieškou sa volá „výška“. Štít strechy je skosený. Vo „výške“ sú obyčajne jeden až dva vetracie otvory kruhového, obdĺžnikového, štvorcového i elipsovitého prierezu. Dosky na krajoch strechy sú zdobené vlnovkami. Zabraňujú padaniu krytiny.

Vchod do domu je spravidla zo dvora, boli však aj výnimky ako napr. dom Juraja Petra, Jána Haláčka, Adama Zaťku a Ondreja Horňáka, do týchto domov bol vchod z ulice. Vnútorná časť domu je rozdelená na tri miestnosti. Vstupná miestnosť sa volá  „pitvor“, napravo je „komora“ a naľavo „izba“, v niektorých prípadoch bola orientácia opačná.

Pitvor je miestnosť o rozmeroch asi 2 x 4 m (podľa zámožnosti). Za vstupnými dverami je rebrík, ktorým sa vchádza nekrytým otvorom na povalu. Takýto vchod na povalu býval i v komore. Asi pol pitvora zaberá priestor s „kochom“ – čierna kuchyňa. Pod kochom je ohnisko, na ktorom sa v letnom období varila strava. Varievala sa v hrncoch, uložených na trojnožke zvanej „trajfúz“ Pri ohnisku sú čeluste pece. V zemi pri ohnisku je „peklo“, v ktorom sa sedávalo pri pečení chleba. Po stenách pitvora boli povešané rôzne kuchynské potreby: sitká, naberačky, hrnčeky, misky, pekáče, palacinkáreň, dolkáreň a pod. Typický bol i „varečník“, „lyžičník“, vešiak na pokrievky, soľnička, „slížová doska“, doska a valec na mangľovanie (hladenie) tkanín a pod. V pitvore bývala i „stravná truhla“ o rozmeroch asi 50 x 50x200 cm, ktorá bola rozdelená na niekoľko „priečinkov“. V nej schovávala gazdiná masť, múku a pod. Nad truhlou  bola spravidla polička na odkladanie drobností. K zariadeniu ešte prislúchala lavička na vodu a jednoduchší stôl.

Dym z kochu unikal cez „sito“(prepletané lieskové police zamazané blatom) na povalu. Trámy bývali vyúdené sťa uhoľ. Starí ľudia hovorili, že takýto krov bol veľmi trvácny (bol konzervovaný). Z takýchto kochov sa neskôr vyvinuli „otvorené komíny“, ktoré sa zachovali na niektorých domoch do dnešných čias.

Z pitvora sú dvere do prednej izby (dvere sú pomerne malé 80 x 170 cm). Zariadenie tejto izby bývalo veľmi jednoduché. Pod oknami bol ťažký stôl z dubových fošien, okolo neho lavica (jej operadlo sa pripevňovalo o stenu), v rohoch izby jednoduché postele. Pamätníci spomínali, že niektorí chudobní ľudia mávali iba koly vbité do zeme a na nich dosky.  Často sa spávalo iba na laviciach (dospelí) a hlavne na peci (deti). Ešte za II. Svetovej vojny spávali na „líčenných posteliach“, ktoré boli vypletané „slamenými provieslami“. V teplých letných nociach sa spávalo na nich aj na „podlážkach“.

Šatstvo si gazdinka dávala do truhlice – šifoniera.  Boky truhlice boli často zdobené ornamentami a vo vnútri polepené obrázkami svätých.  Na stene, medzi oknami visel „fogaš“, na ktorý sa ukladali tanieriky a hrnčeky. Mnohé tanieriky, džbánky a šálky boli povešané na klinčekoch a zdobili tak bočné steny. Pri stene pod hradami bývala pribitá doska, ktorá tvorila poličku, na ňu si gazdovia a gazdinky ukladali kalendáre, knižky na čítanie, na tejto polici mávala svoje miesto aj britva a iné veci. Ďalšia polička bola nad pecou, kde boli poukladané „homôlky“, zhotovené z kravského alebo kozieho tvarohu vymiesené so soľou, mletou červenou paprikou a kmínom, ktoré sa po vyschnutí strúhali do vareného mlieka, z čoho sa pripravila chutná polievka. V chudobnejších rodinách boli medzi hradami natiahnuté nite, na ktorých boli ponavliekané na „okrželky“  pokrájané vianočná repa alebo kvaka. Po vyschnutí bývala potravou cez celú zimu na prípravu polievok.

V rohu pri dverách bola pec (ktorá zároveň vykurovala miestnosť a šporhelt, na ktorom  sa varievalo v zimnom obdobi. Na dvoch susedných hradách boli obyčajne upevnené dve „kariky“, na ne sa upevňovala kolíska (najčastejšie túto službu  spĺňala traková plachta z konopného plátna).

Komora slúžievala na uskladňovanie zemiakov, kŕmnej repy – burgyne, starého šatstva a iných vecí. Boli tam však i police na ukladanie chleba a iných potravín.

Strop býval zhotovený z hrád, na ktorých boli poukladané hobľované dosky. Pod stred hrád sa umiestňovala nosná hrada „rošt“, naň si majitelia zvykli vytesať dátum postavenia domu.

Miestnosti sa maľovali – líčili svetlými farbami. Niekedy sa robievali odtlačky vzoriek vyrezaných do cukrovej repy.

Vo všetkých miestnostiach bola „zem“, t.j. ubíjaná ílová hlina. K sviatočným dňom sa „zem“ „mazávala“ – natierala ílovým blatom a potom sa posýpala plevami alebo pieskom.

Povala slúžila ako sklad starých „haraburdov“ potrebných, ale i menej potrebných vecí, pre prípad, že by sa ešte v neskoršej dobe mohli upotrebiť.