CHKO - Biele Karpaty

Maloplošné chránené územia v Chocholnianskej doline:

• prírodná pamiatka Petrová , vyhlásená v roku 1993
• pripravuje sa prírodná rezervácia Sokolí kameň
• pripravuje sa prírodná rezervácia Gregorka

Chocholnianska dolina je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, ktorá bola vyhlásená v roku 1979 vyhláškou MK SSR č. 111/79 Zb., neskôr hranice CHKO Biele Karpaty upravila vyhláška MK SSR č. 65/89 Zb.

Účelom ochrany oblasti je zachovanie a zveľaďovanie ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, klimatických, vodných, pôdnych a lesných pomerov, zdravotnorekreačných hodnôt, bohatstva zveri, rýb, opeľovačov a celkovej druhovej pestrosti flóry a fauny, ako aj rozptýlených výtvorov osobitného vedeckého, kultúrno-výchovného a estetického významu a zabezpečenie ich optimálneho využitia.

Chocholnianska dolina je súčasťou územia Bielych Karpát a v dolnej časti aj Považského podolia. Geologický podklad je z väčšej časti flyš (striedanie pieskovcových a slieňovcových vrstiev). Tieto súvrstvia sú komplikovane rozlámané a rôznorodo usporiadané. Menšiu časť územia, ale krajinársky pôsobivejšiu, zaberá bradlové pásmo tvorené rôznymi zväčša vápenitými horninami druhohorného veku. Je veľmi odolné voči zvetrávaniu, a teda tvoriace najviac vyčnievajúce časti reliéfu - Tlstá hora, Sokolí kameň, Jachtár, Skalický vrch. Zaujímavý je Skalický vrch, tvorený vo svojej vrcholovej časti kremencami, čo je hornina obzvlášť tvrdá a kyslá, takže sú tu len veľmi plytké pôdy s porastami lišajníkov. Na miestach výverov vápnitých vôd sa vyzrážali penovce ("ľahký" kameň), ktoré hostia veľmi pestrú vegetáciu. najmä v priestore bočnej dolinky medzi Tlstou horou a Kováčovým vŕškom. Dolinou prebieha aj hlbší geologický zlom, na ktorom sa vyskytujú kyselky.

Celú dolinu vymodeloval na uvedenom podklade potok Chocholnica s prítokmi. Je to jeden z najzachovalejších potokov z regiónu s vodou vodárenskej kvality, bohato oživenou cennými druhmi organizmov, od Surovčíka nahor aj s cennými brehovými porastami. Kedysi v dávnejších dobách bola Chocholnica oveľa vodnatejšia a vtedy vynášala obrovské množstvo materiálu z doliny, o čom svedčia mohutné usadeniny štrkov vysoko nad dnom dnešného potoka v dolnej časti doliny, čo môžeme vidieť na odkryve v pseudoterase Váhu nad poľnohospodárskym družstvom. V dolnej časti doliny sa vyskytujú aj plochy spraše, ktoré sem navial vietor v ľadovej dobe.

Rôzny podklad je aj príčinou rôznorodej vegetácie a na ňu viazaného živočíšstva. V dolnej časti doliny boli kedysi lesy tvorené prevažne dubom a hrabom, s bohatou hájovou kvetenou a to aj na miestach dnešných rolí a pasienkov. Niva Chocholnice bola porastená jelšou.
Dnes sú tu okrem rolí len zvyšky, žiaľ zarastajúcich, pasienkov s teplomilnou kvetenou a hmyzom viazaným na sprašové pôdy.

Dubiny sa zachovali vo veľkej časti doliny, najmä na Kováčovom vŕšku a na bradlách. Vyskytujú sa tu druhovo najbohatšie spoločenstvá s výskytom lesných orchideí ako je vstavač bledý, purpurový, vtáčia prilba dlholistá, biela a rôzne druhy kruštíkov.
Žije tu veľa druhov vtáctva - vlha, penice, kolibiariky, drozdy, ďatle a veľa na dubiny viazaného hmyzu, medzi inými aj náš najväčší chrobák - roháč veľký.

Vo vrcholových častiach bradiel sú bučiny s jaseňom a javorom horským, s bohatým podrastom bylín. Rastie tu chochlačka dutá, chochlačka plná, veterník žltuškovitý, veternica iskerníkovitá, zubačka cibuľkonosná a deväťlistá. Na hrebeni Sokolieho kameňa nájdeme aj prilbicu a veľa krásnej ľalie zlatohlavej. Žije tu indigovomodrý slimák - modranka karpatská, vzácny motýľ jasoň chochlačkový, okánik bukový. Pod daždi možno vidieť salamandru škvrnitú.

Vyššie v doline prevládajú buky, často bez podrastu - sú to tzv. nahé bučiny, ktoré sú najkrajšie vyvinuté v Temnej doline. Bučiny sú na druhy oveľa chudobnejšie, zo vzácnych živočíchov tu žije ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký, holub plúžik, fúzač alpský ... V hornej časti doliny je na odvápnenom flyši v malom zastúpení aj spoločenstvo kyslých dubobučín, chránené v PP Petrová. 

Z nelesných spoločenstiev sú v doline lúky a pasienky, z veľkej časti poničené nadmerným hnojením. Čiastočne sa zachovali bohaté orchideové lúky na Pálčí, pod Tlstou horou a inde. Tieto závisia na tom, či ich bude mať kto kosiť. Z orchideí tu rastie najmä vstavač obyčajný, vstavačovec bazový, päťprstnica obyčajná. Na slatinách pod Tlstou horou sa nachádza aj vstavačovec májový a kruštik močiarny. Na močiaroch rastie zo vzácnych rastlín barička močiarna a škripinka stlačená.

Osobitým spoločenstvom sú breziny, ktoré vznikajú zarastaním bývalých pasienkov, ba často aj rolí. Niekedy bývajú s bohatým podrastom papradia orlíčieho, ktoré dorastá až vyše metrovej výšky. Breziny sú významnou hubárskou lokalitou. Žije v nich aj vzácny motýľ strakáč brezový a mnoho ďalších vzácnych živočíchov. Smrečiny nie sú v doline pôvodné a ani nepatria do nej. Vidno to na ich zlom stave a na degradujúcom podraste.

V doline sa okrem bežnej poľovnej zveri (diviak, srnec, jeleň) vzácne objavuje aj rys ostrovid a mačka divá. Hojne sa tu vyskytuje drobný pĺšik lieskový, vzácnejšie plch veľký. Z veľkého množstva druhov vtákov okrem vyššie uvedených možno spomenúť výskyt krkavca, ktorý sa po mnohých rokoch vrátil, občasný výskyt bociana čierneho a pomerne častý výskyt sovy obyčajnej a holuba hrivnáka.

Z plazov sa početne vyskytuje užovka obyčajná, slepúch, jašterica obyčajná. Z obojživelníkov sa na území doliny okrem salamandry často vyskytuje aj skokan hnedý a štíhly, kunka žltobruchá, vzácne ropucha obyčajná, ktorá tu však nemá miesto na rozmnožovanie, lebo zanikli staré močidlá.

RNDr. Pavel Deván, CSc., S-CHKO Biele Karpaty.