Ľudová architektúra

Základné usporiadanie obytného domu, ktorý je súčasťou hospodárskeho dvora, je jednoosové (a 1), alebo dvojosové (b 1), pričom jednoosové domy sa vyskytujú častejšie ako dvojosové. Rozhodujúca tu bola zrejme jednoduchšia stavba jednoosového domu, najmä konštrukcia jeho strechy. Obidva základné typy sa vyskytujú v zástavbe obce rovnako ako na kopaniciach. Domy postavené v intraviláne obce sú však stavané takmer výlučne z nepálenej tehly, domy na kopaniciach sú pre nedostatok kvalitnej tehliarskej hliny stavané predovšetkým technikou nabíjania. Táto technika bola však uplatnená aj pri stavbe hospodárskych objektov, najmä stodôl, v intravilánoch všetkých troch v tej dobe samostatných obcí (Malá Chocholná, Veľká Chocholná, Velčice). Obidve techniky stavby hlinených domov a hospodárskych objektov - murovanie z nepálenej tehly i technika nabíjania hliny do posuvného bednenia - tu boli používané v rovnakom časovom období, ktoré bolo ukončené až nástupom tvrdých stavebných materiálov (pálená tehla, škvarobetónové tvárnice a pod.). Používanie týchto tvrdých materiálov aj na kopaniciach bolo umožnené vybudovaním asfaltovej cesty až do záveru Chocholnianskej doliny a na hrebeň Kykuly, čím bola vytvorená možnosť bezproblémovej dopravy stavebného materiálu nákladnými automobilmi aj na miesta v minulosti dostupné iba konským poťahom.

Čelo obytného domu je orientované vždy k prístupovej (príjazdovej) ceste alebo ku spoločenskému centru osady, ktorým je ulica, nezastavaný spoločný priestor medzi domami, priestor okolo vodného zdroja a pod. Pred čelom domu bola vždy predzáhradka.
So samostatne stojacim obytným domom sa v rámci hospodárskeho dvora stretávame iba výnimočne. Takmer vždy sú k nemu z praktických dôvodov pristavané aj potrebné hospodárske objekty (maštaľ, chlievy, stodola, šopy a pod.).
Hospodárska prístavba k jednoosovému obytnému domu je jednoosová v predĺženej osi domu (a 2) alebo dvojosová podľa obr. a 3. Jednoosová prístavba hospodárskej časti orientovaná kolmo na os obytného domu nebola v tejto lokalite zistená. Obdobným spôsobom je realizovaná aj hospodárska prístavba k dvojosovému obytnému domu. Takto vzniká dvojosový súbor podľa obr. b 2 a súbor obytnej a hospodárskej časti podľa obr. b 3.

Súčasťou jednoosovej hospodárskej prístavby je najčastejšie maštaľ a pod predĺženou valbou strechy chlievy pre ošípané, kurín a záchod. V niektorých prípadoch je v predĺžení maštale pristavaná stodola. Dvojosová prístavba je najčastejšie tvorená maštaľou, postavenou v osi domu a kolmo na túto os pristavanou stodolou, cez ktorú je prejazd z dvora do humna a naopak. Takéto dvojosové usporiadanie je použité v sústredenej zástavbe na uzatvorenie hospodárskeho dvora a jeho oddelenie od rolí. V rozptýlenej zástavbe kopaníc je súbor obytnej a hospodárskej časti orientovaný proti smeru prevládajúcich vetrov tak, aby bol hospodársky dvor v závetrí.
Dvojosový dom s dvojosovou hospodárskou prístavbou ( b 3) tvorí uzatvorený hospodársky dvor, vyskytujúci sa iba v sústredenej zástavbe obce. Vjazd do tohoto dvora je cez nadvrátie a výjazd do humna je cez vráta stodoly.
Kompaktný súbor objektov obytnej a hospodárskej časti dvora je podľa potreby doplňovaný ďalšími stavbami, ktorými sú napríklad samostatné chlievy pre ošípané, šopy na ukladanie dreva a hospodárskeho vybavenia ( tie bývajú často pristavané priamo k obytnej alebo hospodárskej časti), zajačník, prípadne aj stodola, ak táto nie je súčasťou hospodárskej prístavby alebo nie je postavená mimo hospodárskeho dvora.

Pôdorysné usporiadanie obytného domu a hospodárskej prístavby

Spôsoby zastrešenia obytných domov a hospodárskych objektov, prípadne ich kompaktných súborov vychádzajú z troch základných typov hrebeňových striech a to zo strechy sedlovej, valbovej a polovalbovej. Menšie hospodárske objekty (chlievy, zajačníky, šopy, drevárne a pod.) sú často zastrešované pultovou strechou.

1. Sedlová strecha s obojstranným rovným štítom
2. Valbová strecha
3. Polovalbová strecha
4. Strecha s rovným (sedlovým) štítom v prednej časti a so zadnou valbou
5. Strecha s rovným (sedlovým) štítom v prednej časti a polovalbou v zadnej časti
6. Strecha s valbou v prednej časti a s rovným (sedlovým) štítom v zadnej časti
7. Strecha s prednou valbou a s polovalbou v zadnej časti
8. Strecha s prednou polovalbou a rovným (sedlovým) štítom v zadnej časti
9. Strecha s prednou polovalbou a s valbou v zadnej časti
10. Jednoduchá pultová strecha
11. Pultová strecha so zalomeným predným okrajom

Spôsoby zastrešenia obytných domov a hospodárskych objektov.

Najrozšírenejšou formou obytných domov, s ktorými sa stretávame v intraviláne aj extraviláne obce, sú domy jednoosové. Takéto domy sú najčastejšie dvojpriestorové alebo trojpriestorové. Dvojpriestorový dom je členený na izbu a pitvor. Domy z neskoršieho obdobia majú pitvor zväčšený a funkčne premenený na kuchyňu. Trojpriestorový dom má okrem izby a pitvora /kuchyne/ aj komoru.

Do domu sa vstupuje z podlážkov, chránených pred dažďom presahujúcim okrajom strechy, cez vstupné dvere priamo do pitvora /kuchyne/. Do komory sa vstupuje z podlážkov, alebo z pitvora /kuchyne/. Vstup na povalu je u trojpriestorového domu najčastejšie po drevených schodoch z komory, u dvojpriestorového sú schody na povalu v pitvore /kuchyni/. Na povalu sa však vstupuje z pitvora /kuchyne/ v niektorých prípadoch aj u trojpriestorového domu. Najmä u domov s výškou nad komorou. U týchto domov sa z komory vstupuje po drevených schodoch na výšku. Po druhých schodoch, často umiestnených nad schodmi na výšku, sa vystupuje z výšky na povalu nad výškou.
U dvojpriestorových domov bola výška často zriaďovaná nad celým pôdorysom stavby. Vstup na takúto výšku je z pitvora /kuchyne/. V takýchto prípadoch však výška často slúžila viac ako doplňujúci ubytovací priestor a je rozdeľovaná prepážkou oddeľujúcou priestor nad pitvorom /kuchyňou/ od priestoru nad izbou. Keďže ubytovacia funkcia výšky nad izbou prevažovala nad funkciou skladovacou, boli v priečelí domu urobené dve okná, často so zdobeným okenným rámom. Takáto výška potom vytvára v podstate druhé podlažie domu. Vstup na povalu je v takomto prípade z výšky nad pitvorom /kuchyňou/.

Zriadenie výšky nad komorou alebo izbou aj pitvorom /kuchyňou/ si nutne vyžiadalo aj zvýšenie strechy nad týmito priestormi. Jednoduchším riešením preto bolo zriadenie takzvanej skrytej výšky, to je ďalšej komory priamo na povale bez zásahu do konštrukcie strechy. Takto zriadená výška má vlastnú drevenú kostru pripomínajúcu krov strechy. Táto kostra je obitá doskami a obmurovaná nepálenou tehlou. Medzi takto vytvorenými šikmými stenami skrytej výšky a strechou je ponechaná izolačná vzduchová medzera, ktorá v letných mesiacoch zabraňuje prehrievaniu výšky a v zimných mesiacoch jej premŕzaniu. Na tejto termoregulácii sa účinne podieľa aj prúdenie vzduchu medzi stenou výšky a strechou. Aj na tento typ výšky sa vchádza po drevených schodoch z komory. Vstupný otvor na výšku je uzatváraný padacími dverami.
Skrytá výška bola zriaďovaná aj nad komorami postavenými ako samostatné stavby, alebo ako prístavby k iným hospodárskym objektom / napríklad komora so skrytou výškou pristavaná k maštali vo Velčiciach - dom č. 525/.

Domy v obci, nakoľko sú stavané na rovine, neboli podpivničované a majú iba plytký, cca 50 cm hlboký základ z lomového kameňa. Pivnice neboli zriaďované ani pod domami na kopaniciach, pretože tie sú orientované prevažne po vrstovnici svahu. Takáto orientácia domu si vyžiadala iba minimálne terénne úpravy, ktoré boli zamerané skôr na hlboké osadenie stavby do terénu, aby bol dom maximálne chránený pred vetrom a inými nepriaznivými vplyvmi počasia.

Členenie jednoosového obytného domu

Najvýraznejšou časťou obytného domu v sústredenej aj voľnej zástavbe je jeho priečelie. Za priečelie (čelnú fasádu alebo čelo) je považovaná tá strana domu, na ktorej sú umiestnené hlavné izbové okná.
V ulicovej zástavbe sú domy orientované čelom do ulice. V hniezdovej zástavbe sú obytné domy najčastejšie orientované čelom k nezastavanému spoločenskému centru alebo spoločnému zhromažďovaciemu priestoru, v ktorom sa často nachádza kríž, kaplnka alebo spoločný zdroj pitnej vody pre osadu.

Vo voľnej zástavbe sú obytné domy najčastejšie orientované čelom k prístupovej alebo príjazdovej ceste (takto sú často orientované aj obytné domy na okraji osady). V prípade, že sú tieto domy orientované priečelím do doliny, je vždy na prístupovú alebo príjazdovú cestu výhľad cez vedľajšie okno z izby alebo aj z kuchyne (pitvora).

U jednoosových jednopodlažných domov je strecha umiestnená asymetricky nad pôdorysom domu tak, aby presahovala nad podlážky, ktoré chráni pred dažďom. Presahujúci strešný okraj (podstrešie) takto vytvára charakteristický tvar priečelia domu a býva niekedy podopretý drevenými alebo murovanými stĺpmi.

Nízka stienka medzi stĺpmi, vytvárajúca arkádovité podlážky bráni vstupu domácich zvierat na podlážky a chráni stenu domu pred stekajúcou vodou. Murované arkádovité podlážky sa vyskytujú iba v intraviláne obce.

1. Čelo domu s valbovou strechou
2. Čelo domu s polovalbovou strechou a doskovým štítom.
3. Čelo domu s murovaným štítom, ktorý nie je oddelený od čelnej steny. Takéto čelá majú aj domy s omietnutými doskovými štítmi.
4. Čelo domu s murovaným štítom, ktorý je od čelnej steny oddelený ozdobnou rímsou
5. Čelo domu s murovaným štítom, pod ktorým je strieška chrániaca čelnú stenu pred vodou stekajúcou zo štítu. Strieška nepresahuje šírku čelnej steny. Takýto spôsob ochrany čelnej steny býva použitý aj u doskových štítov.
6. Čelo domu s murovaným štítom, pod ktorým je strieška chrániaca čelnú stenu pred vodou stekajúcou zo štítu. Strieška je po celej dĺžke základne štítu. Takýto spôsob ochrany čelnej steny a podlážkov býva použitý aj u doskových štítov.
7. Čelo domu so strešným okrajom podopretým dreveným stĺpom a otvoreným vstupom na podlážky
8. Čelo domu so strešným okrajom podopretým dreveným stĺpom a vstupom na podlážky cez nízke dvierka
9. Čelo domu so strešným okrajom podopretým dreveným stĺpom a vstupom na podlážky cez dvere
10. Čelo domu so strešným okrajom podopretým murovaným stĺpom, ktorý býva súčasťou arkádových podlážkov. Vstup na podlážky je cez dvere, ktoré sú súčasťou priečelia domu
11. Čelo domu s výškou nad izbou alebo celým pôdorysom a súmerne umiestnenou strechou. Dom má valbovú strechu a tomu zodpovedajúce zastrešenie pristavaných arkádovitých podlážkov, na ktoré sa vstupuje cez dvere
12. Čelo domu s výškou nad izbou alebo celým pôdorysom a súmerne umiestnenou polovalbovou strechou. Výška je od štítu a izby oddelená ozdobnou rímsou. Pristavané arkádové podlážky sú zastrešené pultovou strechou. Vstup na podlážky je cez dvere.

13. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice a zastrešeného valbovou strechou, alebo dvojosového domu so strechou zakončenou valbou

14. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice so strechou, ktorá je kombináciou valby a polovalby, alebo dvojosového domu so strechou zakončenou polovalbou

15. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice so strechou, ktorá je kombináciou valby na jednej strane a rovného (sedlového) zakončenia na strane druhej. Takéto priečelie má aj dvojosový dom so sedlovým zakončením strechy

16. Čelo jednoosového domu orientovaného kolmo na ulicu s vjazdom do dvora cez nadvrátie pod predĺženou strechou. Tento typ domu je v lokalite výnimočný.

17. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice s vjazdom do dvora cez nadvrátie pod predĺženou strechou

18. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice. Vjazd do dvora je cez nadvrátie pod predĺženou strechou, vstup osôb do domu je cez osobitné dvere

19. Čelo jednoosového domu orientovaného pozdĺž ulice so strechou, ktorá je kombináciou valby na jednej strane a rovného (sedlového) zakončenia na strane druhej. Vjazd do dvora je cez nadvrátie pod predĺženou strechou. Takéto priečelie má aj dvojosový dom.

Stodoly sú stavané ako samostatné hospodárske objekty vo vnútri hospodárskeho dvora aj mimo neho, alebo sú súčasťou kompaktného celku, tvoreného obytným domom s hospodárskou prístavbou.

Samostatné stodoly sú priečne alebo pozdĺžne prejazdné. Priečne prejazdné stodoly majú vráta v bočných stenách a prejazd cez stodolu je kolmo na jej dlhšiu os - kolmo na hrebeň strechy. Pozdĺžne prejazdné stodoly majú vráta v čelných stenách a prejazd cez stodolu je v smere jej osi - rovnobežne s hrebeňom strechy. V danej lokalite je možné považovať za základný typ priečne prejazdné stodoly. Pozdĺžne prejazdné stodoly sa tu javia ako núdzové riešenie a túto lokalitu je možné považovať za severnú hranicu ich širšieho výskytu.

Pristavané stodoly sú orientované v smere hlavnej osi obytnej časti a prípadne aj hospodárskej prístavby, alebo kolmo na túto os. Stodoly stavené v osi majú jednoduchšiu konštrukciu strechy a často rozšírený pôdorys tak, aby do nich bolo možné vchádzať aj priamo z podlážiek, chránených presahom strechy. Stodoly pristavané kolmo na hlavnú os často uzatvárajú hospodársky dvor a oddeľujú ho od humna. Takáto prístavba stodoly si vyžaduje zložitejšiu konštrukciu strechy, ale umožňuje lepší vjazd do stodoly z dvora alebo z humna.

Priečne a pozdĺžne prejazdná stodola

Pristavané stodoly