Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Chocholná-Velčice
obec
Chocholná-Velčice

Živobytie roľníkov

Poddaní si kryli svoje potreby z výnosu poddanského hospodárenia. Zemepáni sa snažili dokazovať, ako sa má poddaný blahobytne. Bieda poddaného vraj nie je biedou, ale cnosťou a skromnosťou, že horská pôda je ľahšia a že sa na nej lepšie hospodári ako na rovine a že možno značný výnos dosahovať aj na malej ploche usadlosti. A zatiaľ čo zemepán na svojich lánoch už dávno zanechal trojpoľný úhorový systém hospodárenia, pestoval aj cukrovú repu a mohol používať lepšie spôsoby hospodárenia, úbohý chudobný roľník sa na svojich roličkách plahočil bez výsledku až do zúfania. Sušené ovocie bolo základom obživy u nás. Od nepamäti bolo v obci päť veľkých sušiarní. Ich vlastníkmi boli Juraj a Štefan Chlapík, Ondrej Horňák, Štefan Kováčech, Ondrej Haláček.

Sušili sa bystrické slivky, sladké jablká a hrušky. Robili sa zásoby na zimu, ale sušené ovocie sa aj predávalo. Uvarené sušené ovocie, šťava z neho a kúsok chleba boli v mnohých rodinách dennou súčasťou potravy v zime. Najlepšie boli sušené hrušky bezohryzky, šemendie, brezmienky a maslienky, často nahradili i cukor. V poli sa zaštepila každá plánka. V roku 1897 prvý v našej obci zasial (ako rovinu) cukrovú repu Ondrej Duda. Zasial ju ručne a nevyjednotil, zrejme, aby dosiahol väčšiu úrodu buliev. Po zbere ju prehadzoval na riečici, kde mu veľká časť prepadla a len málo buliev bolo súcich pre cukrovar, ktorý vyžadoval určenú veľkosť repy.

Domy boli biedne, postavené zo surovej hliny a kameňa, vo vnútri udupaná zem. Strecha bola došková, neskoršie šindľová. Škridla sa začala používať, až keď Adam Zaťko začal so svojimi dvoma robotníkmi roku 1905 škridlu vyrábať. Ďalším prínosom pre vylepšenie bývania bolo zavedenie výroby tehly v Jarkoch.Túto tehelňu vlastnil Ján Kovačovič a pracovala od počiatku tridsiatych do polovice štyridsiatych rokov 20. storočia. Správa o tom, že existencia papierne vo Velčiciach mala nejaký vplyv na živobytie obyvateľov obce nie je známa. V literatúre od Karabinského, tiež Deckera sa dozvedáme, že vo Velčiciach bola papiereň s ručnou výrobou papiera. Vznikla v roku 1826 a pacovala podľa Fényesa ešte roku 1847. Nič viac o tejto papierni nevieme.

Zostalo iba pomenovanie časti chotára ako: Na Papierni, Pod Papierňou, pri Papierni, Za Papierňou. Medzi hlavné potraviny v obci patrila fazuľa, kapusta a zemiaky. Strukoviny sa pestovali na väčších výmerách, nakoľko oziminy po nich dávali dobrú úrodu. Konope obliekali celé rodiny, preto sa siali na najúrodnejšej pôde. Každá dievka si musela napriasť i natkať plátno na všetko, čo do výbavy potrebovala. Z domáceho plátna sa robili spodné i vrchné šaty, uteráky, plachty i oblečenie na postele. Obliečky boli na tmavo nafarbené s bielym kvietkom a vymangľované. Farbiareň a mangľovňu mal Adplf Weiner. Mangľovňa bola naložená kamením a ťahal je kôň. Plátno bolo rovné a krásne lesklé. Weiner do I. svetovek vojny mal i pálenicu. Pálil slivovici a borovičku.

Občania chodili na Adamovský háj obíjať kôrky, ktoré sa po očisení mlelia dávali do kadí.Asi po roku 1890 začali aj roľníci v obci upúšťať od trojpoľného úhorového systému hospodárenia a na úrodnejšie a bližšie ležiace role zasiali krmoviny alebo zasadili zemiaky. Do začiatku 20. storočia roľníci obilie pestovali málo a od zasiatia až do žatvy bolo ponechané na prírodu. Koláče zo pšeničnej múky boli vzácne, chlieb bol ražný, u nemajetných jačmenný. Tak ako niekedy poddaní, teraz i chudobní roľníci väčšiu časť roka trávili mimo domova na robotách.

V obci Velčice boli i niektorí roľníci, ktorí sa vyšvihli a zbohatli. Ešte pred I. svotovou vojnou mali kone, niektorí i deputátnikov, prípadne sluhov a slúžky, napr.: Ondrej Zaťko mal 4 páry koní a dvoch deputátnikov, Ján Kovačovič 3 páry koní, Juraj Zaťko (šuster) – nájomca pôdy 3 páry koní, Ján Zemánek 1 pár koní. Títo používali kone prevažne k obchodu s drevom a na furmančenie. Na poľnohospodárske práce využívali záprahy Ján Haláček starší, Juraj Zaťko Turanec a Ján Horňák po jednom páre koní.Voly ako záprahy na poľnohospodárske práce mali roľníci: Ondrej Peter, Ján Peter, Leopold Stern, Ondrej Horňák, Ján Malík.

Ostatní používali ako záprah kravy. V tomto období sa používali i železné pluhy, železné brány a v obci boli už aj sejačky. Prvú sejačku značky Vichterle-Kovařík z Prostějova vlastnil Ondrej Zaťko, ktorý ju v roku 1916 predaj bratom Jánovi a Ondrejovi Malíkovcom. Túto sejačku v rokoch 1951-1952 použilo JRD na siatie obilia a cukrovej repy. Ďalšie sejačky mali roľníci Adam Peter, Ján Horňák, Ján Kovačovič, Ondrej Zaťko,, Ján Zemánek, Juraj Zaťko Turanec a Juraj Zaťko (šuster) ako aj Ondrej Kováčech. Väčšie stroje roľníci nevlastnili. Roľníci Ján Kovačovič, Juraj Zaťko (šuster) a Ondrej Zaťko mlátili obilie na parných mláťačkách, ktoré si najímali od majiteľov – živnostníkov. V zozname miest na Slovensku podľa popisu ľudu z roku 1919 sa uvádza obec Velčice

  • počet domov 51
  • počet obyvateľov 351
  • z toho: mužov 158 žien 193
  • národnosť: československá 338 nemecká 13
  • vyznanie: rímsko-katolícke 58 evanjelické 280 židovské 13
  • notariát a matrikariát Drietoma
  • okresný súd Nové Mesto n/Váhom
  • berný úrad Trenčín
  • poštový a telegrafný úrad Malá Chocholná
  • železničná stanica:osobná Kostolná - Záriečie nákladná Istebník
  • četnícka stanica Melčice

Google Street View

logo
Chocholná-Velčice

Google Street View

 

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1
1
2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26
1
27 28 29
1
30