Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Chocholná-Velčice
obec
Chocholná-Velčice

Furmanské preteky

Furmanské preteky, Kopanice, Vyškovec, ...

Furmanské preteky

V prostredí slovensko-moravských kopaníc vám tí najlepší furmani ukážu, ako to s koňmi vedia...

Na hrebeni Bielych Karpát, hlboko v horách, priamo v lone prírody... poriadajú cezhraničné obce Chocholná-Velčice a Vyškovec v spolupráci s furmanmi spoločné stretnutie

Furmanská paráda Kykula-Vyškovec

 

Pozvánka na koniec sveta...

SatinskýJúlius Satinský (*1941 - †2002), známy slovenský herec, dramatik a humorista, vo svojich spomienkach na potulky po Slovensku spomína Kykulu ako miesto, kde našiel koniec sveta - miesto, kde máte pocit, že ďalej za ním už nič nie je. Tam, na Kykuli, na konci sveta, našiel Július Satinský aj školu, okolo ktorej nebol široko-ďaleko žiadny iný dom. Od školy viedli tri cesty do troch dolín - Bošáckej, Drietomskej a Chocholnianskej. Svoje pocity však majster Satinský nežiadal brať príliš vážne. Pripúšťal, že je to možno naopak: že tam, kde cítil koniec sveta, je práve jeho začiatok...

 

 Kopanice

kopaniceZačiatky kopaničiarskeho osídlenia, ktoré sa pokladá za poslednú fázu osídľovania Slovenska, spadajú do obdobia okolo 16. storočia. Rozloha poľnohospodárskej pôdy bola obmedzená. Kvôli hornatému terénu bolo z obcí nutné za novou poľnohospodárskou pôdou putovať do značne vzdialených údolí, horských úbočí a strání. Osídlenie sa priblížilo k dostupnej pôde. Ľudia v krajine ostali natrvalo. Dali tým krajine inú podobu. Tak sa táto krajina stala sama osebe pamiatkou, dedičstvom po našich predkoch.

Spôsob vznikania kopaničiarskej pôdy nie je novinkou stredoveku. Traduje sa od začiatkov poľnohospodárstva, ktoré podmieňovalo vznik stabilných osád. Rozloha poľnohospodárskej pôdy bola obmedzená. Človek pálil a klčoval lesy, aby získal úrodnú zem.
Osvedčený princíp sa používal až do 20. stor. Kopanice vznikli vnútornou kolonizáciou obyvateľov obce na vzdialených miestach vlastného chotára, a len neskoršie k nim pribudlo aj cudzie osadenstvo. Príčinou vzniku kopaníc bol hlad po pôde, ktorý vyhnal jednotlivcov z materského sídla do odľahlejších končín chotára.
Od dočasných sídiel k trvalým nebolo ďaleko. Kvôli hornatému terénu bolo z obcí nutné za novou poľnohospodárskou pôdou putovať do značne vzdialených údolí, horských úbočí a strání. Za pôdou začali putovať jednotlivci do horských údolí, miernych svahov a nízkych chrbátov. Kultivácia pôdy zo vzdialenej obce bývala krajne nevýhodná. Dve i viac hodín trvajúca málo schodná cesta k novým pozemkom vyčerpávala nielen človeka, ale aj záprah. Držitelia pozemkov sa na nich rozhodli natrvalo usadiť. Postupne si postavili obydlie s príslušenstvom. Prvý príklad našiel nasledovníkov, ktorí v chotároch utvorili rozptýlené kopaničiarske sídla.
 

foto_furmanaVýškový rozdiel medzi materskými obcami a najvyššími kopaničiarskymi sídlami je priemerne 500 m. Výška stálych sídiel nebola len dopravnou prekážkou, ale obmedzovala aj úrodnosť, preto sa kopaničiarska kolonizácia zastavila na 600-metrovej izohypse. Túto hranicu prekročilo len niekoľko kopaníc chocholnianskeho chotára: Kykula vo výške 680 m, Machnáč 700 m a Handrláci 720 m. Možno ich zaradiť medzi najnovšie.
Človek vniesol svojím pôsobením do krajiny nové vzťahy. Odlesnil časť krajiny a vytvoril mozaiku lesov, lúk, polí, sídiel či usadlostí. Tento proces prebiehal postupne a citlivo. Rešpektoval súvislosti a únosnosť krajiny. Vtedajší ľudia pristupovali ku krajine s úctou. Brali si iba toľko, koľko potrebovali. Závislosť od prírodných živlov spolu s ich nevypočítateľnosťou vyvolávala v človeku zároveň veľký rešpekt. Naši predkovia vnímali krajinu inak ako my. Ako božské dielo. S pokorou. Biele Karpaty sú ukážkou harmonického spolužitia človeka so svojím prostredím. Miestami sú príkladom identickej krajiny. Niektoré prejavy človeka nie sú na prvý pohľad zjavné.
 

foto_furmanaUsadlíci sa zaoberali najmä pestovaním najpotrebnejších plodín, a to chlebových obilnín (raž, ovos, jačmeň), krmiva pre dobytok, strukovín, konope na výrobu domáceho plátna. Od 19. storočia pribudli aj zemiaky a ďatelina. Neodmysliteľnou súčasťou kopaničiarskeho kraja boli ovocné stromy. Choval sa najmä hovädzí dobytok, kone, kozy, ovce.

 

 Vyškovec

http://www.vyskovec.cz/
Typická kopaničiarska obec s roztrúsenou zástavbou na českej strane hranice. Územie sa nachádza v masíve Bielych Karpát, na moravsko-slovenskom pomedzí 17 km juhovýchodne od Uherského Brodu. Žije tu necelých 200 obyvateľov. Osada vznikla okolo roku 1730 z existujúcich samostatne stojacich domov. Obyvatelia nachádzali obživu v práci v lese, obchode so semenami či v sezónnych prácach v cudzine.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1830. Názov obce Vyškovec je odvodený z polohy obce, pomenovaná je podľa kopca Vyškovec, dnes Kykula. Je to najtypickejšia kopaničiarska obec, krajinársky veľmi pôsobivá a jedinečná.
Do katastra obce Vyškovec patria i dve prírodné pamiatky "Chmelnic" a "Pod Hribovňou" a tiež prírodná rezervácia "Ve Vlčí". Na všetkých týchto miestach sa vyskytujú vzácne druhy rastlín a živočíchov. Zaujímavou lokalitou je i Štefková. Táto zarastajúca pastvina je rajom pre botanikov.

KaplnkaV roku 1998 tu bola postavená horská kaplnka Panny Marie Královny, ktorá nahradila bývalú zvonicu.

Vyškovec s 200 obyvateľmi je pripravený na agroturistiku, v zimnom období ponúka možnosti lyžovania. Ubytovanie a stravovanie zaisťuje horská chata, k rekreácii sa využívajú miestne chalupy.

 

Kykula

Názov lokality odvodený od názvu kopca Kykula (746,4mnm), ktorý sa nachádza na samom severozápadnom cípe katastra obce Chocholná-Velčice, na slovenskej strane hranice.  V širšom chápaní je Kykula najsevernejšia časť katastra obce, ležiaca pozdĺž hranice s Českou republikou, na južných svahoch hlavného hrebeňa Bielych Karpát. Osada nikdy nebola samostatnou obcou, z hľadiska územného členenia patrila k pôvodnej obci Chocholná.

foto_LudiaOsídlená bola samostatne stojacimi hospodárstvami, ktoré sa však v niektorých častiach sústredili do menších sídiel - kopaníc. Typickým príkladom sú kopanice Dúžniky, Handrláky, Machnáč, Kykula.
 

 

 

 

 

ŠkolaK najväčšiemu rozmachu došlo v 1. polovičke 20. storočia. Na jeho začiatku vznikla na Kykuli i prvá kopaničiarska škola, ktorú tu založil v roku 1903 známy národný buditeľ, spisovateľ, redaktor a učiteľ Ferdinand Dúbravský. S prestávkami sa v škole na Kykuli vyučovalo až do roku 1963. V roku 1950-53 bolo na Kykuli 106 školopovinných detí.

PochodV 2. polovičke 20. storočia dochádza vplyvom spoločenských a najmä hospodárskych zmien k návratu obyvateľstva do centrálnych častí obce. Časť pôvodných usadlostí chátra, niektoré sú premenené na rekreačné objekty. Poľnohospodárska pôda prechádza do užívania poľnohospodárskeho družstva. Väčšina poľnohospodárskej pôdy je časom premenená na pasienky. Postupným úbytkom trvale bývajúceho obyvateľstva a zmenou podmienok v poľnohospodárskej sfére sa z Kykule vytráca tradičná forma hospodárenia. Vďaka nízkej úrovni turistického ruchu je krajina oázou pre tých, ktorí nevyhľadávajú rušné turistické centrá, ale pokoj a krásu zachovanej prírody.         


Furman

FurmanFurman. Slovo, ktoré sa už pomaly stáva archaickým. V dobe, keď neexistovali autá, boli konské povozy jednou z mála možností ako previezť náklad na väčšiu vzdialenosť. Obdobou dnešných autodopravcov boli furmani, kone sa používali aj na prácu na poli alebo v lese. Táto práca vyžadovala porozumenie a súhru medzi kočišom a jeho koňmi. Konský záprah, vedený skúseným kočišom prinášal najmä do hory furmanský fortieľ, bez ktorého si ťažbu dreva v doslova neschodných terénoch nebolo možné ani len predstaviť.
"Ide furman dolinou a zbojníci bučinou", to sú slová zo slovenskej ľudovej piesne. Majitelia konských záprahov a vhodných povozov sa v minulosti zaoberali furmanstvom, povozníctvom, ktoré patrilo k hlavnému zamestnaniu a na konských povozoch dopravovali tovar obchodnými cestami po Slovensku i do iných krajín, s ktorými naši kupci obchodovali. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa kupecké karavány uberali "kráľovskými" cestami, na ktorých kráľ zaručoval bezpečnosť a slobodu pohybu všetkým cestujúcim svojimi strážami. Vyhýbali sa neprehľadným lesom, aby ich neprepadli zbojníci.

Kam siahajú začiatky povozníctva? Spočiatku bolo služobnou a od začiatku 13. storočia zárobkovou činnosťou poddaných sedliakov. (Povozníctvu za úplatu sa venovali od 13. storočia aj mešťania). Sedliaci vozili tovary na týždenné a výročné trhy a postupne aj do zahraničia. Povozníctvo sa od 13. stor. napájalo na podnikanie mestských kupcov a v tom čase sa z nemčiny udomácnilo aj ľudové pomenovanie povozníka "furman", pre povozníctvo - furmanstvo a pre finančnú odmenu za prevoz tovaru- furmanka. Povozníctvo bolo čulé a dobre sa mu darilo na dôležitých vnútorných komunikáciách.
Povoznícke vozy vyrábali spočiatku dedinskí remeselníci a od 14. stor. vzniklo osobitné remeslo vozárov. Tovary vozili furmani vo vozoch rôzneho druhu (ťažké - okované, kryté poštovné, na súkno, kramárske), s volským záprahom, neskoršie konským. Niekde sa pomocníci združovali do lokálnych cechov kvôli ochrane. Povozníctvo ako zdroj zárobku a živnosť zaniklo u nás za socializácie dediny.

 

 Furmanské preteky

V posledných rokoch sa však konský záprah a povestný furmanský fortieľ opäť dostávajú do pozornosti ľudí. A to aj vďaka skupine nadšencov, ktorí sú skutočnými majstrami v ovládaní ťažných koní. Tie sú pri ich práci v hore s drevom nielen najlepšími pomocníkmi, ale sú zároveň aj ich priateľmi s ktorými si rozumejú. Ten vzťah sa mnohokrát vytváral roky a spoločná ťažká furmanská práca ho utvrdzovala. Novodobí furmani navracajú do života a najmä do hory furmanský fortieľ, bez ktorého si ťažbu dreva v doslova neschodných terénoch nemožno predstaviť ani v dnešnej modernej dobe.
Po prvý krát sa v obci Chocholná-Velčice konali furmanské preteky v roku 2006. Uskutočnili sa vďaka aktivite miestnych furmanov a priaznivcov ťažných koni, v čele ktorých stoja Jozef Matejík a Viliam Hodulík, obaja pôvodom z Kykule. Pomocnú ruku podal furmanom Slovenský zväz chovateľov koní Topoľčianky a obec Chocholná-Velčice.
Preteky pozostávali zo súťaže furmanskej zručnosti (slalom) a súťaže v ovládateľnosti záprahu.

 Preteky Preteky

 

PretekyV tretej súťažnej disciplíne "silák" išlo o to, ktorý záprah odtiahne najťažšie bremeno. V podvečer pretekov, po ukončení všetkých disciplín sa konala v miestnom kultúrnom dome zábava pre verejnosť. Podobný úspešný priebeh mali i ďalšie ročníky v rokoch 2007, 2008, 2009 a 2010. Podujatia sa konali v centre obce a tešili sa záujmu širokej verejnosti pre svoju mimoriadnu divácku príťažlivosť a dramatický priebeh.

 

Furmanská paráda Kykula-Vyškovec 2011

foto_ChocholnáK usporiadaniu moderovaných pretekov furmanských záprahov v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice, na vrchole hlavného hrebeňa Bielych Karpát nás vedie snaha zviditeľniť tento zabudnutý kút sveta širokej verejnosti. Ukázať, že tu nie je koniec sveta, ale že tu žili a žijú poctiví a pracovití ľudia.

Máme záujem nadviazať na stáročiami overenú spoluprácu obyvateľov kopaníc z oboch strán hranice, ktorá rozdeľovala oba štáty, nie však tých, ktorí v jej bezprostrednej blízkosti žili, hospodárili a vzájomne si pomáhali i v tých najťažších časoch. Jedným z našich cieľov je priviesť na Kykulu a Vyškovec tých, ktorí na týchto miestach ešte nikdy neboli, ale i poskytnúť príležitosť vrátiť sa na miesta svojej mladosti tým, ktorých odviala z kopaníc snaha prežiť ľahší život než ten na kopaniciach. Dať rodákom dôvod i príležitosť opäť navštíviť tento kraj, stretnúť svojich známych a priateľov z oboch strán hranice.
Vidieť najkrajšie páry ťažných koní plniť naučené pokyny svojho kočiša bude iste zážitkom pre každého návštevníka podujatia. Forma súťaže dodá celému podujatiu dynamiku a napätie, prostredie okolitej prírody zasa tú pravú tradičnú atmosféru. Človek, kôň a príroda našich kopaníc je to správne spojenie.
Z pohľadu obce Chocholná-Velčice je tento projekt cestou ako preukázať, že nám záleží i na tomto odľahlom kúte nášho katastra. A tiež i na priateľoch na druhej strane Bielych Karpát, napriek tomu, že nás delí štátna hranica.

Bohumil Hodulík, starosta obce Vyškovec - Ing. Ľubomír Škriečka, starosta obce Chocholná-Velčice

Google Street View

logo
Chocholná-Velčice

Google Street View

 

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30
1
1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
1
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1
1
2