Hviezdicový výstup ku krížu na Machnáč

MO Matice Slovenskej CH-V, Únia žien Slovenska ZO CH-V v spolupráci s Obecným úradom Chocholná-Velčice, s Obecným úradom Drietoma a Obecným úradom Kostolná-Záriečie zorganizovali Hviezdicový výstup na Machnáč, na Kykulu, ku krížu sv. Cyrila a Metoda. 

Turistický pochod začínal o 7:30 pri zastávke Chocholná-smer Nové Mesto n. Váhom alebo o 9:15 na zastávke Rázcestie Brúsne.  Stretnutie pri kríži bolo od 10:30 hod. 

Mnoho ľudí nevyužilo spoločnú turistiku a ku krížu prišlo individuálne. 
Pred jedenástou hodinou sme sa všetci zhromaždili pri kríži. Prítomných privítali v príhovoroch zástupcovia obcí a MO Matice Slovenskej. Dozvedeli sme sa o histórii nášho národa, o sv. Cyrilovi a Metodovi. O kultúrnu časť a neskôr aj zábavu sa postarala spevácka skupina STUDIENKA za sprievodu harmonikára Jaroslava Surovského, ktorý je aj predsedom MO Matice Slovenskej v Chocholnej-Velčiciach.

Hymna Slovenskej republiky a slovenské národo buditeľské piesne umocnili slávnostnú atmosféru.
Po oficiálnej časti nastal čas na pohostenie. Obecný úrad Chocholná-Velčice v spolupráci s Jaroslavom Surovským a ženami zo Studienky prichystali  opekačku. Špekáčiky, koláčiky, kyselka a aj zelenina od rodiny Petrovej všetkým chutili.

Počas tohto príjemného stretnutia nás do dobrej nálady bavili spevácka skupiny STUDIENKA, ŠÍPKARI a harmonikári Jaroslav Surovský a Ľuboš Žitník. Spolu sa na vrchu Machnáč pri kríži stretlo 110 ľudí : občania Chocholnej-Velčíc, Kostolnej-Záriečia, Drietomy, ale aj z Melčíc-Lieskového, Čachtíc, z Moravy, mladí ľudia z Čiech a Slovenska, ktorý boli v tábore organizovanom občianskym združení Silnejší slabším pod vedením Milky Šprtlovej, spevácka skupina Šípkari z Kálnice a mnoho ďalších. 
 

Ďakujeme všetkým organizátorom, každému, kto prispel svojou pomocou a všetkým zúčastneným. Spoločne sme príjemne strávili slnečný sviatočný deň v krásnej prírode na Kykuli.    

NIEČO Z HISTÓRIE O SV. CYRILOVI A METODOVI:   

V roku 846 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít na moravských Slovanov. Rastislav sa chcel zbaviť franskej nadvlády aj v cirkevnej oblasti a preto pravdepodobne r. 862 vypravil do Byzantstva posolstvo. Mladému byzantskému cisárovi Michalovi III. prednieslo prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk a vyučili by domácich kňazov. Byzantský cisár ponuku prijal.
V roku 863 prišli na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod pochádzajúci zo Solúna. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov, hlaholiku, 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu.
Staroslovienčina bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí prekladová i pôvodná literatúra. Prekladová literatúra vznikla na území Veľkej Moravy a pôvodná na veľkomoravskom a bulharskom území.
Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom život. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov.
Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili v r. 867 do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu.
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno - kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha : hebrejský, grécky a latinský". Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie.
Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora, prijal meno Cyril /Kyrillos/ a ako 42 - ročný dňa 14. februára r.869 zomrel. Pochovali ho v bazilike sv. Klementa v Ríme.
Metod zomrel 6. apríla r. 885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no podnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob.